Problematike ukončovania bezdomovectva a riešeniu životných podmienok ľudí bez domova sa dlhodobo nevenuje dostatočná pozornosť. Je však potrebné systematicky sa touto otázkou zaoberať. Problémy, ktorým títo ľudia čelia, sú veľmi závažné, o to viac v krízových situáciách.
Počas koronakrízy bolo udržiavanie sociálneho dištancu jednou z najdôležitejších zásad na prevenciu šírenia infekcie. Ak sa má človek kam uchýliť, je to jednoduché. Ľudia bez domova však nemajú možnosť ostať doma a zotrvať v bezpečnom útočisku počas kritického obdobia.
Ako ma na stretnutí informovali zástupca občianskeho združenia STOPA Slovensko a zástupkyňa za Občianske združenie PRIMA, ktorí boli v čase pandémie v teréne a pomáhali ľuďom bez domova, nemožnosť prečkať doma spolu s nedostatočným zabezpečením alternatívnych riešení, dostávali ľudí bez domova do náročnej situácie. Jej sťaženie bolo zapríčinené aj sprísneným opatrením upravujúcim možnosť združovať sa na verejných priestranstvách či obmedzenými kapacitami v ubytovniach.
Ľudia bez domova tvoria veľkú skupinu obyvateľstva, do ktorej sa kedykoľvek môže dostať ktokoľvek z nás. Aj preto považujem za dôležité hľadať efektívne systémové riešenia na zlepšenie ich života a zaoberať sa otázkou ukončovania bezdomovectva.
Ak ľudí bez domova nevidíme, neznamená to, že neexistujú. Som rada, že sú na Slovensku združenia a organizácie, pre ktoré nie sú neviditeľní a ktorým záleží na zlepšovaní ich situácie.