Dňa 10. mája 2005 sa za účasti ombudsmana Rakúska, zástupcov ombudsmanov krajín V4, ombudsmana talianskeho mesta Positano, právnikov, psychológov, pedagógov, zástupcov orgánov verejnej správy a mimovládnych organizácií uskutočnila medzinárodná konferencia „Ochrana základných práv a slobôd pri uplatňovaní trestného práva“, organizovaná Kanceláriou verejného ochrancu práv. Záštitu nad konaním konferencie prevzal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorého na konferencii zastupoval Milan Čič, vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
Obsah konferencie bol zameraný na trestnoprávne, kriminologické, penologické, pedagogické, psychologické a sociálne problémy súvisiace s trestným konaním, osobitne s dôrazom na rekodifikáciu trestnoprávnych predpisov prerokúvanú Národnou radou Slovenskej republiky, postaveniu „detí“ v trestnom konaní, postaveniu obetí v trestnom konaní, obmedzeniu osobnej slobody pri výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody a praktické problémy pri výkone činnosti ombudsmanov v oblasti trestného práva.
Prijaté závery konferencie sústreďujú pozornosť na obmedzovanie a odstraňovanie podmienok trestnej a inej protispoločenskej činnosti za účasti najširšej verejnosti, aktívnu pomoc občanov pri dodržiavaní a upevňovaní zákonnosti a ich pomoc orgánom činným v trestnom konaní pri jej odhaľovaní a obmedzovaní, ako aj pri výchove, resp. prevýchove trestaných osôb. Ďalej na normotvorný proces, ktorý je potrebné organizovať interdisciplinármym spôsobom tak, aby trestno-právne normy nielen nasledovali za spoločenským rozvojom, ale odrážali i jeho najbližšie perspektívy. Účastníci konferencie upozornili aj na potrebu zabezpečiť zdokonalenie legislatívneho procesu a zlepšenie legislatívno-technickej kvality trestno-právnych noriem, účelnú jednoduchosť Trestného zákona, zdokonaľovanie jeho prehľadnosti, presnosť vyjadrovania ako aj zvyšovanie jeho zrozumiteľnosti. Medzi dôležité závery konferencie patrí aj dôraz na jednu zo základných zásad trestného práva pri potlačovaní trestnej činnosti- jednotu represie a výchovy. Treba zdôrazňovať, že humanizmus trestného práva by sa mal v neustálom znižovaní sféry trestnej represie a rozširovaní profylaktických a preventívnych opatrení. Isté je, že trestné právo sa nemôže zriekať ani svojej represívnej stránky, vyjadrenej v dostatočne prísnych trestoch. Musí ísť o prísnosť rozumnú, ktorá ako taká nemá nič spoločné s tvrdosťou. Ináč by sme sa mohli dostávať do situácie, že neadekvátna, neproporcionálna tvrdosť by narúšala celý výsledok trestu, viedla k znehodnoteniu ľudskej osobnosti. Prvotný význam v potlačovaní trestnej činnosti musí mať dôsledná prevencia. Nemá ísť o také predchádzanie, ktoré sa obmedzuje len na izoláciu páchateľov v nápravnovýchovných zariadeniach, ale o obmedzenie kriminogénnych faktorov, a tým o obmedzovanie trestnej činnosti vôbec. Je potrebné uplatňovať kombináciu prostriedkov štátneho donútenia s prostriedkami výchovného a spoločenského pôsobenia.
Osobitne sa konferencia zamerala na trestnú činnosť mládeže, ktorá predstavuje jeden z vážnych problémov boja proti trestnej činnosti. Jej spoločensko-politickú a kriminologickú závažnosť treba vidieť predovšetkým v tom, že ide o trestnú činnosť, ktorá do určitej miery predurčuje kriminalitu budúcich rokov. V neposlednom rade medzi závery konferencie patrí výzva pozornosť legislatívneho procesu upriamiť na ustanovenie takých opatrení v trestnoprocesných vzťahoch, ktoré náležitým spôsobom uspokoja nároky obetí trestných činov.
V rámci brífingu konaného v súvislosti s konferenciou verejný ochranca práv zdôraznil, že v prípade zníženia vekovej hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov, je potrebné vyriešiť otázku uplatňovania ústavného práva na vzdelanie, ale aj zabezpečiť, aby sa z nápravnovýchovných zariadení vracali títo mladí páchatelia ako resocializovaní občania, ktorí budú pripravení viesť riadny život.