Tento týždeň sme sa stretli s vedením mesta Žilina, zamestnancami mestského úradu, komunitného centra, mestskej polície, zástupcami mimovládnych organizácií a rómskej komunity, aby sme zistili, aká je situácia ľudí žijúcich na Bratislavskej ulici. Aktuálne mesto plánuje vytvoriť ucelený koncept riešení a víta aj naše usmernenie. Otvorený prístup nového vedenia mesta a odhodlanosť venovať sa dlhodobo odsúvanému problému považujem za dôležitý krok v jeho riešení.
Jednou z nosných tém, ktorú mesto vníma ako kľúčovú, je bytová otázka. Predstavuje podľa neho najväčší problém celej situácie. Tá dodnes nie je vyriešená, keďže obyvatelia Bratislavskej ulice žijú po vyhorení a zbúraní bytoviek už niekoľko rokov v provizórnom ubytovaní v unimobunkách. Mesto si uvedomuje závažnosť problému a plánuje hľadať vhodné riešenia. Verím, že sa mu podarí ich zrealizovať.
Na stretnutí sme sa okrem bývania zaujímali aj o vzdelávanie. Po zrušení elokovaného pracoviska základnej školy na Hollého ulici sa v meste zmenili školské obvody. Keďže v kancelárii sa témou vytvárania školských obvodov zaoberáme, zameriame sa aj na Žilinu, či v nej obvody boli upravené tak, aby odstraňovali segregáciu a diskrimináciu a zabezpečovali inklúziu.
Otázku inklúzie sme otvorili aj v súvislosti so zamestnanosťou a zistili sme, že problém so zamestnávaním mladých Rómiek a Rómov sa potvrdzuje aj v Žiline. Radi by sa zamestnali, ale trhový systém im nevie ponúknuť prácu. Mesto však plánuje vybudovať sociálny podnik a vytvoriť nové pracovné miesta, vďaka čomu by reálne napomáhalo ich integrácii.
Pozitívne vnímam aj plán mesta na zlepšenie fungovania komunitného centra, a to jednak predĺžením otváracích hodín do 19.00 hod., a jednak personálnym posilnením.
Verím, že mesto Žilina sa celkovou zmenou vo vnímaní problematiky a ambíciou hľadať efektívne riešenia môže stať ďalším príkladom dobrej praxe pri integrácii marginalizovaných komunít.