Súd sa okrem toho zaoberal aj podozreniami, že postup polície mohol byť rasovo motivovaný. Vzhľadom na nedostatky vyšetrovania rozhodol, že štát nesplnil svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z čl. 14 Dohovoru. Počas vyšetrovania incidentu totiž neboli vykonané dostatočné kroky na to, aby sa odkryl prípadný rasový motív konania, respektíve aby došlo k objasneniu, či etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu pri zaobchádzaní, ktorému boli podrobení.
Toto rozhodnutie nám odkazuje, že aj pri príprave takýchto zásahov, ktoré musia plniť podmienku nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti, je významná aj javová stránka prípravy, a to odstránenie akýchkoľvek pochybností ohľadne motívu, v tomto prípade rasového motívu akcie. Zároveň je to rozhodnutie, v ktorom inštitúcia verejného ochrancu práv podala prvýkrát amicus curiae, t. j. bol to náš prvý vstup na túto medzinárodnú scénu.
Na otázku, čo by som popriala Európe do budúcnosti ohľadom ochrany ľudských práv som vyslovila želanie, aby sme si všetci uvedomovali svoju zodpovednosť za stav spoločnosti na všetkých úrovniach od miestnej až po globálnu, za stav životného prostredia od nám známeho až po to neznáme. Európa sme my – jednotlivci a naše myšlienky, slová, skutky určujú v akej situácii budeme o 10 rokov.
Vypočujte si celý podcast.