Štát zatvára oči pred tak závažnými zásahmi do základných práv a slobôd, akými je niekoľkoročná prax nezákonných sterilizácií prevažne rómskych žien a odmieta za túto prax prevziať plnú zodpovednosť.

Slovenská republika tento problém nevyriešila ani po 30 rokoch od Nežnej revolúcie. Ani argument, že nebolo preukázané, že by v tomto prípade išlo o štátom organizovanú a podporovanú politiku, ho nezbavuje zodpovednosti. Vzhľadom na to, že nezákonné sterilizácie boli vykonávané vo verejných nemocniciach, existuje zjavné prepojenie vo vzťahu k štátu.

Obrátila som sa preto opätovne na Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny so žiadosťou o prerokovanie nastolenej témy a využitie práva predložiť návrh osobitnej právnej úpravy. Tá by mala všetkým obetiam protiprávnej sterilizácie umožniť prístup k účinným prostriedkom nápravy a k primeranému odškodneniu. Na výbor sa v tejto veci obraciam už druhýkrát, prvýkrát som tak urobila ešte v januári tohto roka. Na problém Slovenskú republiku upozorňujú aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Naposledy tejto téme venoval pozornosť Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vo svojich záverečných zisteniach k tretej periodickej správe Slovenskej republiky z októbra 2019.