14. 03. 2023 som v Kancelárii verejného ochrancu práv (ďalej len „Kancelária“) prijal Jej Excelenciu, veľvyslankyňu Rakúskej republiky na Slovensku pani Mag. Margit Bruck-Friedrich, MA.

Pani veľvyslankyňa sa zaujímala o moje ľudskoprávne postoje k téme slobody médií a tlače, k problémom rómskej menšiny, k ochrane žien pred domácim násilím či k aktuálnemu legislatívnemu procesu týkajúcemu sa návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení z dielne Ministerstva spravodlivosti SR.

Spoločne sme rozoberali aj význam právnej komparatistiky pri tvorbe národnej právnej úpravy, pričom debatu uľahčila aj tá skutočnosť, že máme obaja, ako právnici, spoločnú Alma mater, a to Právnickú fakultu Univerzity vo Viedni (Rechtswissenschaftliche Fakultät der Universität Wien).

Ako verejného ochrancu práv ma zaujímalo postavenie rakúskeho ombudsmana (Volksanwaltschaft). Osobitne významné pre mňa bolo spoznať skúsenosti rakúskeho ombudsmana s vykonávaním Opčného protokolu OSN k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Slovensko ratifikácia Protokolu čaká už v tomto roku. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je prerokovávaný vládny návrh zákona, ktorý má zveriť mne, našej Kancelárii, komisárovi pre deti a komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím kompetencie na plnenie povinností vyplývajúcich z viazanosti Opčným protokolom.

Otvoril som aj otázku množiacich sa sťažností slovenských občanov pracujúcich na území Rakúska. Tí sa obracajú s podnetmi na mňa a na našu Kanceláriu a namietajú, že po tom ako ukončia pracovný pomer v Rakúsku a splnia podmienky na podporu v nezamestnanosti podľa rakúskeho zákona, rakúske úrady práce (Arbeitsmarktservice – AMS) konštatujú, že nie sú príslušné na vyplácanie dávok a odkazujú ich na slovenské úrady. Rakúske úrady tak odmietajú Slovákom poskytnúť služby pre nezamestnaných (rekvalifikačné kurzy, jazykové kurzy a pod.) na rakúskom trhu práce. Aj z tohto dôvodu sa občania vracajú na Slovensko. Po zaevidovaní na slovenských úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny následne požiadajú o dávku v nezamestnanosti Sociálnu poisťovňu. Tá však zastáva právny názor, že si títo občania nezachovali počas práce v Rakúsku bydlisko na území Slovenska v dôsledku čoho im nemôže na účely dávky v nezamestnanosti prihliadať na ich doby zamestnania v Rakúsku, čím sa začína administratívny cezhraničný spor o príslušnosť. A tak Slováci zostávajú dlhší čas bez vyplatenej podpory v nezamestnanosti.

Pani veľvyslankyňa prisľúbila, že danú otázku predostrie príslušnému ministerstvu v Rakúsku.