Verejný ochranca práv podal dňa 20.3.2012 na Ústavnom súde SR návrh na začatie konania o súlade ustanovení § 19 ods. 3 a § 21 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle s čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Napadnuté ustanovenia vylučujú odkladný účinok pri podaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o zastavení konania a proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo zjavne neopodstatnená. Verejný ochranca práv poukazuje na situáciu u tých cudzincov, ktorí po vydaní negatívneho rozhodnutia v azylovom konaní môžu byť administratívne vyhostení, a to bez toho, aby súd rozhodol o ich opravnom prostriedku. Azylové konanie tak v týchto prípadoch neposkytlo sťažovateľom účinný vnútroštátny prostriedok nápravy.

Ústavný súd SR uznesením sp. zn. PL. ÚS 14/2012-17 zo dňa 19.9.2012 konanie o návrhu zastavil, z dôvodu späťvzatia návrhu verejnou ochrankyňou práv.