Pravidelne pripomínam, že nám na Slovensku chýba legislatívne uznanie spolužitia párov rovnakého pohlavia, čo je významnou súčasťou rešpektovania základných práv a slobôd, pretože zasahuje do súkromného a rodinného života. Menší rozsah priznávaných práv týmto párom je aj v zjavnom rozpore minimálne so zásadou rovnosti definovanou v ústave. Úroveň ochrany takéhoto spolužitia sa pritom v členských štátoch Rady Európy postupne zvyšuje.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky. Preto som parlamentu v rámci odpočtu neprijatých opatrení za obdobie rokov 2016-2019 ešte minulý rok odporučila, aby vytvoril právny rámec pre tzv. minimálny štandard uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia.

Okrem toho som sa vo svojej činnosti v posledných rokoch zaoberala aj problematikou tranzície transrodových ľudí a opakovane som upozorňovala na prijatie právnej úpravy, ktorá by dostatočným spôsobom upravila postup tranzície, a v jej rámci ustanovila, aby tranzícia nebola obligatórne podmienená odstránením reprodukčných orgánov.

Ako občianka aj ako verejná ochrankyňa práv vnímam problémy ľudí z komunity LGBTI a som presvedčená, že pre naplnenie principiálnej myšlienky z ústavy i Všeobecnej deklarácie ľudských práv o rovnosti v dôstojnosti i právach všetkých ľudí je potrebné zrealizovať zmeny na legislatívnej úrovni, ale aj v našich každodenných životoch – či už na úradoch, v medziľudských vzťahoch, v rodinách, v školách či na pracoviskách.