Som vďačná, že som dnes mala možnosť byť pri odhalení pamätnej tabule venovanej utečencom, ktorí zahynuli pri prechode ukrajinsko-slovenských hraníc. Niektorí z nich pochádzali z Indie, iní zo Srí Lanky, Afganistanu, Číny či z Ruska.
Je deň pred 30. výročím Nežnej revolúcie – jednej z najvýznamnejších udalostí, vďaka ktorej sme prekonali systém založený na okliešťovaní práv a slobôd. Po 17. novembri v roku 1989 sa okrem iného otvorili hranice a my sme pocítili, čo znamená voľnosť v cestovaní a získali sme tak nové možnosti, ktoré sloboda poskytuje. Dovtedy, ak sa niekto rozhodol opustiť krajinu, stal sa utečencom.
Z domovskej krajiny ľudia utekajú vtedy, keď hľadajú lepšie možnosti pre svoj život, keď sú ich základné práva obmedzované, keď štát zasahuje do ich slobody, keď sú prenasledovaní, alebo keď sa boja o svoj život a život svojich blízkych.
Je nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, že ktokoľvek z nás sa na úteku môže kedykoľvek ocitnúť. Vtedy sa pre nás solidarita stane jednou z najcennejších hodnôt. Prajem si, aby sme si ju vážili aj vtedy, keď nie sme v ohrození my, ale sme na strane tých, ktorí ohrozeným môžu pomôcť.
Vyjadrujem vďaku občianskemu združeniu Sobranský čvirkoš, Ferovi Guldanovi a Mirovi Pollákovi za to, že upozorňujú na obete, ktoré prišli o svoj život na úteku.