V deň pripomenutia 76. výročia Slovenského národného povstania som sa zúčastnila na memoriáli pod názvom Stopami ukrývaných detí, organizovanom združením Post Bellum. Hodnoty, akými sú sloboda a rovnosť neboli a nie sú samozrejmosťou. Prenasledovanie, utláčanie a porušovanie základných práv boli počas 2. svetovej vojny obzvlášť závažné.
Minulosť môžeme spoznať aj vďaka príbehu Pavla Eliho Vaga a jeho sestry Ester. Ich cesta nám prináša odkaz strastí, kedy sa ako deti museli ukrývať, aby vôbec prežili. Núti nás premýšľať o hraniciach krutosti vojny a skutočnosti, že nerozlišuje medzi svojimi obeťami, či už mužmi, ženami, mladšími, staršími ľuďmi či dokonca deťmi.
Dnes, desiatky rokov od ukončenia vojny, sú mimoriadne významné autentické výpovede o strašných udalostiach minulosti. Príbehy preživších sú nesmierne cennými svedectvami o dôležitosti ochrany a dodržiavania ľudských práv a slobôd, ktoré si veľmi vážim. Majme ich na pamäti aj po 80 rokoch a buďme obozretní a občiansky aktívni.Uvedomujme si zároveň, že my dnes našimi rozhodnutiami a činmi tvoríme históriu našej krajiny. Verím, že v retrospektíve času obstojíme ako spoločenstvo ľudí, pre ktorých bola dôstojnosť a sloboda človeka nezrušiteľnými hodnotami.
(prevzaté zo stránky VOP na Facebooku počas funkčného obdobia Márie Patakyovej)