Celý týždeň prebiehal druhý ročník memoriálu Stopami ukrývaných detí, ktorý nám pripomína, čím všetkým si museli prejsť Pavol Eli Vago a jeho sestra Ester, keď sa ako malé deti počas II. svetovej vojny ukrývali v horách pred prenasledovaním a perzekúciou.

Čelili ťažkej skúške, keď boli nútení ujsť bez rodičov do hôr a hľadať útočisko mimo domova, pretože ten sa pre nich stal nebezpečným miestom. Svoju cestu tieto deti začali vo Vrútkach a veľkú pomoc našli v rodine Vaculčiakovcov na Hrončeku, pri Sihle. Po potlačení Slovenského národného povstania Vaculčiakovci odvážne ukryli Pavla a Ester v šope v lese, neďaleko svojho domu.

Tím Kancelárie verejného ochrancu práv včera absolvoval túru na poslednom úseku spomienkovej trasy, počas ktorej videli aj dom Vaculčiakovcov a Eliho obrazy domu, ktoré namaľoval spamäti. Ja som sa spolu s nimi zúčastnila na slávnostnom uzavretí memoriálu v Čiernom Balogu.

Som rada, že vznikol memoriál Stopami ukrývaných detí, ktorý bol tento rok realizovaný už druhýkrát. Je dôležité pripomínať si, že je neprijateľné, keď v dôsledku hrubého porušovania základných práv a slobôd, s akým sa spájajú udalosti II. svetovej vojny, trpia deti, teda budúce generácie. Pozitívnejšiu budúcnosť môžeme tvoriť len tak, že sa vyvarujeme chybám, ktoré ľudský faktor zapríčinil v minulosti.

Napriek mnohým minulým neprávostiam a potláčaniu ľudských práv sa v spoločnosti stále objavujú rôzne extrémistické postoje, nenávistné prejavy či popieranie genocídy, čo predstavuje ohrozenie demokratického a právneho štátu. Aj preto je pre ochranu demokratických princípov potrebné sa za ne postaviť. Som presvedčená, že aktivity, akým je i memoriál Stopami ukrývaných detí, ktorý organizuje Post Bellum SK / Príbehy 20. storočia, prispievajú k scitlivovaniu a edukácii spoločnosti.

Verím, že stopy ukrývaných detí pre nás prinášajú významné ponaučenie o minulosti aj budúcnosti.