Vzhľadom na vysoký mediálny záujem prinášam úplné znenie stanoviska k novele Ústavy SR, ktoré som poskytol TASR. V súčasnosti s mojimi kolegyňami a kolegami schválenú novelu detailne analyzujeme v súvislosti s jej dopadmi na základné práva a slobody všetkých ľudí na Slovensku, bez rozdielu.
ZNENIE STANOVISKA:
Verejný ochranca práv už dňa 10. júna 2025 poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky pri plnom rešpekte postavenia ústavodarného zboru dal do pozornosti dôležitosť zabránenia ohrozeniu uplatňovania základných práv a slobôd po prípadnom prijatí ústavnej zmeny v článku 7 odsekov 6 a 7.
V týchto odsekoch 6 a 7, ktoré boli nedávno schválené, vidí verejný ochranca práv odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi.
Ide o odňatie prednosti v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Pojem „národná identita“ je vágny a nejasný právny pojem, ktorý nie je v právnom poriadku ani súdnej praxi nijako špecifikovaný. Preto verejný ochranca práv vyjadruje obavu z možných spôsobov výkladu tohto znenia v praxi.
Rovnako aj slová „základné kultúrno-etické otázky“ nie sú definované legislatívou ani žiadnymi rozhodnutiami slovenských súdov. Ide o úplne nový právny pojem. Tieto slová sa v posledných rokoch často skloňujú v politickej diskusii v súvislosti s otázkami rodičovstva a rodiny, adopcie detí, spolužitia osôb rovnakého pohlavia či potratov.
Schválené zmeny článku 7 ods. 6 a 7 sú podľa názoru verejného ochrancu práv v rozpore so zásadami pacta sunt servanda podľa čl. 1 ods. 2 ústavy, ako aj s delegovaním právomocí na medzinárodné organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ústavy. Schválené zmeny článku 7 ods. 6 a 7 porušujú aj článok 27 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, podľa ktorého sa štát nemôže dovolávať svojho domáceho práva ako dôvodu neplnenia zmluvy.
Schválené zmeny článku 7 ods. 6 a 7 by sa v praxi dali vykladať ako lex specialis k všeobecnej povinnosti dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ľudských právach. Toto znenie by mohlo slúžiť ako právny základ pre nerešpektovanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie v takzvaných „základných kultúrno-etických otázkach“ otázkach. Zároveň ich možno vykladať ako zákaz adresovaný ústavnému súdu vykladať základné práva a slobody podľa ústavy vo svetle rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie.
Dotknuté základné práva, ako je právo na súkromný a rodinný život, nebude môcť ústavný súd vykladať vo svetle medzinárodných zmlúv a rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie. V týchto situáciách bude prípustné len využitie základných práv a slobôd podľa ústavy.
Rozsah, resp. úroveň základných práv a slobôd dotýkajúcich sa základných „kultúrno-etických“ otázkach tak bude môcť meniť slovenský parlament, bez ďalšej ochrany týchto práv zo strany európskych inštitúcií. Vzhľadom na uvedenú nejasnosť pojmov „národná identita“ a „kultúrno-etické otázky“ bude navyše možné pod tieto pojmy vťahovať viaceré základné práva, a to aj tie, o ktorých sa pri prijímaní novely nepredpokladalo, že by ich mohla táto zmena zasiahnuť. Doplnenie čl. 7 ústavy o nové odseky 6 a 7 tak otvára priestor pre znižovanie úrovne ochrany základných práv a slobôd všetkých občanov, neplnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a nerešpektovanie záväzných rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.