Róbert Dobrovodský

Róbert Dobrovodský, zdroj fotografie: Trnavská univerzita v Trnave
Foto: Trnavská univerzita v Trnave

V piatom funkčnom období od existencie inštitúcie ombudsmana v Slovenskej republike zastáva post verejného ochrancu práv JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. (Tübingen). Národná rada Slovenskej republiky ho zvolila 81 hlasmi 9. novembra 2022 , funkcie sa ujal dňom zloženia sľubu 1. decembra 2022. Predtým pôsobil ako asistent poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako univerzitný docent či ako štátny zamestnanec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Už od študentských čias pôsobil v mimovládnych organizáciách venujúcich sa ochrane ľudských práv a slobôd (Liga aktivistov pre ľudské práva  – League of Human Rights Advocates) či ochrane práv obetí domáceho násilia (Aliancia žien Slovenska). Na základe získanej praxe s pomocou obetiam domáceho násilia a znalostiam rakúskeho práva už ako študent pripravil legislatívny podklad pre Slovensko podľa vzoru rakúskeho zákona na ochranu obetí domáceho násilia (Bundesgesetz zum Schutz vor Gewalt in der Familie (Gewaltschutzgesetz, 1997), ktorý bol v tom čase považovaný za modelový zákon.

V roku 2005 vyštudoval odbor právo na Právnickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave, v rámci ktorého súbežne absolvoval dvojročné štúdium rakúskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity vo Viedni. V prehlbovaní kvalifikácie pokračoval denným štúdiom študijného programu LL.M. nemeckého práva na Právnickej fakulte, Eberhard Karls Universität, Tübingen v Nemecku, ako aj doktorandským štúdiom na Právnickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave, kde získal akademický titul PhD.  Absolvoval výskumné pobyty na Katedre občianskeho a obchodného práva na Právnickej fakulte Univerzity Basel, vo Švajčiarsku (2007 – 2008) a v Inštitúte Maxa Plancka pre komparatívne a medzinárodné súkromné ​​právo v Nemecku (2017). Jeho študijné pobyty boli podporené štipendijnými programami Spolkovej vlády Nemecka (Deutscher Akademischer Austauschdienst – DAAD) a Spolkovej vlády Švajčiarska (Bundes-Exzellenz-Stipendien für ausländische Forschende – Eidgenössische Stipendienkommission für ausländische Studierende ESKAS). 

Od roku 2008 pôsobí na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave ako odborný asistent, kde vyučuje a skúma v oblastiach ako občianske právo hmotné, rodinné právo, medzinárodné a európske rodinné právo, práva detí a ochrana spotrebiteľa v európskom a v slovenskom práve. V rokoch 2015 – 2019 vykonával na tejto univerzite funkciu prodekana pre zahraničné vzťahy. Od roku 2022 pôsobí na fakulte až doteraz na funkčnom mieste „univerzitný docent“.

V rokoch 2009 – 2020 zastával pozíciu hlavného štátneho radcu v odbore občianske a obchodné právo sekcie legislatívy na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Legislatívne sa venoval najmä problematike skupín obyvateľov, ktorých základné ľudské práva a slobody boli dotknuté, ako napríklad maloleté deti, spotrebitelia brániaci svoje vlastnícke a majetkové práva,  seniori ako zraniteľné osoby, osoby, ktoré pre svoj zdravotný stav nemôžu brániť svoje práva (opatrovanci), obete domáceho násilia a žiadatelia o informácie v rámci výkonu ústavného práva na informácie.   

V roku 2010 pripravil novelu zákona č. 211/2000 Z.z.. (zákon o slobodnom prístupe k informáciám) a Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok verejného sektora. Predmetná novela výrazne prispela k zvýšeniu úrovne práva obyvateľov na informácie, o čom svedčí aj výsledok ankety zorganizovanej pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky.  Respondenti zaradili právnu úpravu povinne zverejňovaných zmlúv na druhé miesto medzi udalosti, na ktoré sú obyvatelia Slovenska hrdí.[1]  Podľa hodnotenia slovenskej pobočky mimovládnej organizácie Transparency International sa zavedenie povinne zverejňovaných zmlúv považuje za bezprecedentný krok a jeden z najlepších zákonov v boji proti korupcii.  Podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa zavedením úpravy povinného zverejňovania zmlúv Slovenská republika stala jedným zo svetových lídrov a vzorom protikorupčnej právnej úpravy. Štúdia Inštitútu inovácií pre úspešne spoločnosti Univerzity v Princetone (Innovations for Successful Societies, Princeton University) z novembra 2015 odporúča slovenský model otvorených zmluvných dát iným krajinám ako legislatívny vzor pre otvorené vládnutie. Slovenský vzor tejto protikorupčnej právnej úpravy bol diskutovaný v Slovinsku. V Českej republike bol po dlhšej parlamentnej diskusii schválený zákon č. 340/2015 Sb. o zvláštních podmínkách účinnosti některých smluv, uveřejňování těchto smluv a o registru smluv (zákon o registru smluv), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Mesto Hamburg schválilo dňa 19. júna 2012 Hamburgský zákon o transparentnosti (Hamburgisches Transparenzgesetz – HmbTG), na ktorého základe, podľa vzoru slovenskej právnej úpravy, musia byť všetky zmluvy mesta zverejnené.

Popri výučbe na Právnickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave od roku 2020 až do zvolenia do funkcie verejného ochrancu práv pôsobil ako asistent poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej. V tomto období bol aj členom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Ako asistent poslankyne sa svojou expertízou podieľal na tvorbe viacerých poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňujúcich návrhov či odborných analýz. Jeho aktivity sa týkali skupín obyvateľov, ktorých základné ľudské práva a slobody boli dotknuté ako napríklad obete domáceho násilia, týrané deti, deti v systéme sociálnoprávnej ochrany, deti v rodičovských sporoch, prijímatelia sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb, osoby väzobne stíhané,  psychiatrickí pacienti, pacienti, ktorým sa poskytuje dlhodobá zdravotná starostlivosť a paliatívna zdravotná starostlivosť, ako aj osoby ohrozené energetickou chudobou. Expertíza sa týkala rovnako návrhov predpisov, ktoré napríklad zvyšujú procesné práva účastníkov súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka alebo ktoré garantujú ochranu pacientov pred neodôvodneným obmedzením pohybu človeka (pacienta) obmedzovacím prostriedkom. 

Bol členom mnohých expertných pracovných skupín na národnej i medzinárodnej úrovni. Pôsobil ako predseda expertnej skupiny Rady počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ (Working Party on Civil Law Matters (JUSTCIV), kde negocioval dve smernice: smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru.

Bol zároveň členom slovenskej delegácie pre obhajobu kombinovanej tretej až piatej periodickej správy SR počas 2116. a 2117. zasadnutia Výboru pre práva detí v Ženeve. Pôsobil ako národný expert Slovenskej republiky a člen pozorovateľskej skupiny na vypracovanie expertízy o účasti detí v súdnom procese pri Európskej komisii (Steering Group meeting study to collect data on children’s involvement in justice).  Bol člen expertnej skupiny Rady EÚ pre vypracovanie analýzy návrhu novely nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. 

Na Ministerstve spravodlivosti SR pôsobil ako podpredseda a predseda Ad hoc komisie pre veci vyplývajúce zo zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. V rámci prípravy návrhu nového Občianskeho zákonníka bol členom Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva pri Ministerstve spravodlivosti SR.

Od roku 2020 je členom redakčnej rady medzinárodného časopisu FAMRZ – Zeitschrift für das gesamte Familienrecht (vydavateľ Verlag Ernst und Werner Gieseking GmbH Regensburg, Nemecko) so zameraním na rodinné právo. 

Je držiteľom dvoch ocenení. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Justičná revue mu udelili cenu pod názvom „Cena Karola Planka pre študentov za rok 2005“. V roku 2020 získal ocenenie Trnavskej univerzity v Trnave zvanú „Cena Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti“. Cenu mu udelil rektor v rámci 385. výročia slávnostného otvorenia Universitas Tyrnaviensis. 

Aktívne sa zúčastnil na mnohých domácich či zahraničných konferenciách, sympóziách a seminároch, na ktorých prezentoval svoje skúsenosti z oblasti ochrany občianskych práv či ochrany práv detí. Od roku 2013 lektorsky zabezpečoval viaceré špecializované semináre venované najmä otázkam slobodného prístupu k informáciám.

Na stiahnutie:


[1] SME: Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí. Dostupné na: http://www.
sme.sk/c/6651214/dvadsat-ludi-veci-a-udalosti-na-ktore-sme-za-dvadsat-rokov-hrdi.html (výňatok z článku SME: „Zverejňovanie zmlúv na webe. Tipy na predražené štátne zákazky dostávali redakcie roky poštou v tučných obálkach, ktorých vierohodnosť bolo treba prácne overovať. Od januára 2011 stačí krátky e-mail s odkazom na zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. Po niekoľkých kliknutiach je hneď jasné, kto, za koľko, kedy. Komplikuje to rozkrádanie štátnych či obecných peňazí. Zmluva so štátom je platná, len ak je zverejnená a tí, čo ďalej prihrávajú peniaze svojim, musia rátať s tým, že to môže kedykoľvek prasknúť. Tento zákon je to najlepšie, čo tu po rozhádanej Radičovej vláde zostalo.“.