Štát sa musí konečne postaviť čelom k tomu, čo sa deje v zdravotníctve. Nesmie nechať ľudí žiť v šedej zóne, kde sa tvárime, že všetko funguje – lenže nefunguje. Štát šetrí, lekár je spokojný, poisťovňa niečo preplatí… ale pacient nakoniec dopláca. A to doslova. Lebo toto nie je bežný trh, kde si môžete vybrať iného „dodávateľa“. Keď ste chorí, keď stojíte pred ambulanciou, nie ste zákazník – ste človek v núdzi. V emočnom väzení, bez sily vyjednávať. A práve preto musí štát prevziať zodpovednosť. Musí ľudí chrániť, nie ich nechávať napospas systému.