Dnes som predstavil výsledky rozsiahleho prieskumu dodržiavania rovnosti volebného práva pri určovaní volebných obvodov v komunálnych a regionálnych voľbách. Prieskum sa zameral na ostatné dvoje voľby do mestských a krajských zastupiteľstiev, teda voľby v rokoch 2022 a 2018 (v prípade samosprávnych krajov 2017), a poukázal na závažné, systematické porušovanie ústavného princípu rovnakého postavenia voličov a kandidátov do zastupiteľstiev.

Väčšina z preskúmaných samospráv nastavila volebné obvody protiústavne

Preskúmaných bolo všetkých osem samosprávnych krajov a 34 miest rôznych veľkostí, naprieč celým Slovenskom, vrátane všetkých krajských miest. Z prieskumu vyplynulo, že prevažná väčšina preskúmaných miest a samosprávnych krajov určila volebné obvody pre voľby do svojich zastupiteľstiev protiústavným spôsobom. Na hlasoch voličov v niektorých obvodoch záležalo niekoľkonásobne viac, než na hlasoch iných voličov z iných obvodov v rámci rovnakého mesta alebo kraja.

Rovnosť volebného práva je priamo ovplyvnená veľkosťou volebných obvodov

Tento stav bol vyvolaný nesprávnym určením veľkosti volebných obvodov, v ktorých na jedného poslanca zastupiteľstva pripadal výrazne odlišný počet obyvateľov rovnakého mesta alebo rovnakého kraja. V demokratickom štáte by však na každom voličskom hlase malo záležať približne rovnako a každý oprávnený volič by mal mať približne rovnakú možnosť ovplyvniť výsledok volieb.

Pre zaistenie približnej rovnosti hlasov by mal na každého poslanca v rámci rovnakého zastupiteľstva pripadať približne rovnaký počet obyvateľov, a to v každom volebnom obvode. Prax slovenských miest a samosprávnych krajov však toto právo výrazne porušuje, a to masívnym spôsobom. V niektorých volebných obvodoch pripadalo na jedného poslanca aj sedemnásobne viac obyvateľov, než v iných obvodoch v tom istom zastupiteľstve.

Dopad aj na rovný prístup kandidátov k funkcií poslancov zastupiteľstiev

Porušovanie rovnosti volebného práva voličov sa odzrkadľuje aj na práve kandidátov do zastupiteľstiev na rovnaký prístup k volenej funkcii. V niektorých obvodoch bolo na zvolenie za poslanca zastupiteľstva potrebné získať niekoľkonásobne nižší počet hlasov, než v iných obvodoch v tom istom meste alebo kraji.

Z uvedených dôvodov som v prípade posledných spojených volieb v roku 2022 konštatoval porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj príslušných noriem volebného zákona, v prípade šiestich samosprávnych krajov a 27 miest. Volebné obvody určili správne len dva samosprávne kraje a sedem miest.

Výsledky prieskumu naznačujú, že na Slovensku často nevieme skĺbiť rozdeľovanie volebného územia s ústavným príkazom rovnosti volebného práva. Výsledky vyplývajúce z komunálnej a regionálnej úrovne by tak mali byť nielen apelom na nápravu zo strany samospráv, ale aj upozornením pre štát, a to s ohľadom na prebiehajúce politické diskusie o rozdelení územia Slovenska na viac volebných obvodov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Výzva pre samosprávy, precizovanie zákonov, návrh na Ústavný súd

Pokiaľ ide o nápravu nedostatkov, jednotlivým mestám a samosprávnym krajom som adresoval odporúčania na prepracovanie ich volebného rozdelenia v individuálnych prípadoch. Splnenie mojich odporúčaní pre nasledujúce voľby, ktoré by sa mali konať v novembri tohto roka, budem pozorne sledovať.

Na systémovej úrovni budem navrhovať precizovanie a zlepšenie volebného zákona, ako aj predpisov upravujúcich preskúmavanie zákonnosti vytvárania volebných obvodov. Zároveň som 29. januára podal Ústavnému súdu návrh na preskúmanie ústavnosti § 11 ods. 2 druhej vety zákona o Bratislave. V prípade Bratislavy totiž nespravodlivé volebné obvody do veľkej miery určuje priamo zákon o Bratislave.

Základné výsledky prieskumu

Preskúmaných všetkých 8 samosprávnych krajov a 34 miest z celého Slovenska

Ďalších 5 miest som z prieskumu musel vyradiť, pretože nedisponovali všetkými potrebnými údajmi o počte svojich obyvateľov. Týmto mestám som odporučil prijatie opatrení pre dôsledné spracúvanie údajov o počte svojich obyvateľov.

Porušenia rovnosti volebného práva v posledných voľbách (2022):

 6 samosprávnych krajov (75 %)

27 miest (79 % z preskúmavaných)

7 z 8 krajských miest

Rovnosť volebného práva v posledných voľbách (2022) neporušili:

2 samosprávne kraje (25 %)

7 miest (21 % z preskúmavaných)

jediné krajské mesto (Trenčín)

Mestá s najlepšie určenými obvodmi a najrovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v meste):

Senec (0,92)

Trenčín (5,58)

Piešťany (7,11)

Mestá s najhoršie určenými obvodmi a najnerovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v meste):

Bratislava (146,19)

Žarnovica (121,72)

Bardejov (92,19)

Turzovka (80,99)
(Bratislave však – na rozdiel od všetkých ostatných miest – takto nespravodlivé volebné obvody určuje zákon o Bratislave)

Kraje s najlepšie určenými obvodmi a najrovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v kraji):

Nitriansky (16,24) a Trenčiansky (20,7)

Kraje s najhoršie určenými obvodmi a najnerovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v kraji):

Bratislavský (65,93)

Žilinský (45,08)

Banskobystrický (42,09)

Čo sú volebné obvody

Volebné obvody sú vytýčené územia (časti miest alebo krajov), v rámci ktorých sa vo voľbách volí stanovený počet kandidátov do mestského alebo krajského zastupiteľstva. Určité územie a jeho obyvateľstvo tak v zastupiteľstve reprezentujú poslanci zvolení práve v tomto volebnom obvode. Aby bola zaručená ústavou prikázaná rovnosť volebného práva voličov a kandidátov v jednotlivých obvodoch, na každého poslanca zastupiteľstva – bez ohľadu na volebný obvod, v ktorom je volený – musí pripadať približne rovnaký počet obyvateľov.