Prinášam úplné znenie mojich odpovedí pre Denník ŠTANDARD v súvislosti s článkom s názvom : „Vymazaní rodičia: majú rozhodnutie súdu, no svoje deti nevidia aj roky“ .
OT 1. Slovenské právne poradne a advokáti popisujú, že takýto rodič môže realitu styku obmedzovať či ignorovať, a druhý rodič sa musí domáhať úpravy styku, výkonu rozhodnutia alebo súdnych sankcií. Neexistuje na Slovensku žiaden postih, trest alebo niečo, čo by prinútilo rodiča (ktorý zamedzil druhému rodičovi styk s dieťaťom) dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý určil styk s dieťaťom u oboch rodičov?
Odpoveď:
Súd má v rukách proces, ktorý sa nazýva výkon súdnych rozhodnutí.
Súd má zákonom a vyhláškou ministerstva spravodlivosti presne stanovený postup ako má vykonať súdne rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti detí.
Návrh vyhlášky pripravovala od februára 2016 pracovná skupina zriadená na Ministerstve spravodlivosti SR, ktorú okrem odborníkov zo spomínaných ministerstiev tvorili aj zástupcovia sudcov, vyšší súdni úradníci, či psychológovia zaoberajúci sa predmetnou agendou. Vyhláška z roku 2016 vznikla predovšetkým v nadväznosti na nové civilné procesné kódexy, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla roka 2016. Podľa dostupných informácií[1] návrh vyhlášky reagoval na aplikačné problémy, ktoré sa pri výkone rozhodnutí podľa doterajšej právnej úpravy objavovali. Išlo napríklad o medializovaný prípadmaloletého Marca. Chlapca uprostred výučby prvákov na základnej škole vyšší súdny úradník odňal v rámci výkonu rozhodnutia z triedy. Spoločnosť vnímala prípad veľmi citlivo.[2]
Ako verejný ochranca práv hodnotím pozitívne cieľ, ktorý si ministerstvo spravodlivosti v roku 2016 vytýčilo, a to vo vyhláške zohľadniť základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa,konkrétne: a) princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, b) princíp rešpektovania práv dieťaťa a c) princíp vypočutia názoru dieťaťa.
O aplikáciu vyhlášky sa zaujímala aj Národná rada Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo správu o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, a to na základe uznesenia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 92 zo dňa 16. mája 2018. Podľa dostupných informácií znenie správy bolo výboru doručené dňa 30. augusta 2018 a výbor ju dňa 6. septembra 2018 vzal na vedomie.
Správa vznikala z poznatkov okresných súdov Slovenskej republiky. Sudkyne a sudcovia, ktorí vybavujú agendu výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých a poručenskú agendu, poskytli poznatky o problematike za obdobie od 1. júla 2016 do 15. júna 2018.[3]
OT: 2. Ak sa nemýlim, tak napríklad vo Francúzsku je nerešpektovanie súdu porušenie zákona. Marenie styku je/môže byť trestným činom. Ako to funguje na Slovensku? Dobre hovorím, že ak rodič porušuje rozhodnutie, druhý rodič musí podať návrh na výkon rozhodnutia, prípadne návrh na zmenu starostlivosti. A súd potom zisťuje dôvody, vyžaduje správy kolízneho opatrovníka, čaká na znalca. A medzitým uplynú mesiace až roky a vzťah rodič – dieťa sa rozpadá. Rodičia preto hovoria o tom, že súdy reagujú pomaly.
Odpoveď:
Súd by mal najmä vo veciach maloletých pristupovať s osobitnou rýchlosťou konania.
Okrem výkonu súdneho rozhodnutia môže mať nerešpektovanie súdneho rozhodnutia aj iné následky.
Rodič, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti môže žiadať a druhý rodič nerešpektuje napríklad jeho právo na stretávanie sa s dieťaťom, tak môže žiadať súd, zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa.
Rovnako to môže viesť k zastaveniu výplaty rodičovského príspevku povinnému rodičovi alebo príplatku k prídavku na dieťa. Súd môže ukladať pokuty aj opakovane.
Za určitých okolností sa rodič, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí môže dopustiť spáchania trestného činu.
Z vyššie uvedenej správy MS SR vyplýva, že súdy v rámci správy avizovali, že sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia, pričom ako motív avizovali závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov, ako povinných. Najčastejší dostupný prostriedok na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutiu je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluch). Tzv. informatívne pojednávanie (výsluch) hodnotili súdy pozitívne preto, že im umožňuje pôsobiť zmierlivo na účastníkov, prípadne ich konfrontovať s tým, čo uviedli do písomných podaní. Súdy uviedli, že vo viacerých prípadoch pomohlo tzv. informatívne pojednávanie k tomu, že sa odstránili „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa a konanie sa zastavilo stiahnutím návrhu na výkon, alebo došlo k vyjasneniu rozdielnych pohľadov rodičov na „porušovanie“ rozhodnutia. Súdy pozitívne hodnotili i súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide o vhodné a úspešné opatrenie smerujúce k dobrovoľnému rešpektovaniu výkonu rozhodnutia.
Súdy ďalej pozitívne vnímali aj skutočnosť, že vyhláška z roku 2016 vniesla viac právnej istoty vo vzťahu k ich povinnosti zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súdy avizovali, že vyhláška v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný alebo dieťa nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroj represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysielala bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie t. j. nerešpektovanie titulu. Súdy uviedli, že už nezasielajú výzvy automaticky a automaticky neukladajú pokuty alebo nezastavujú výplatu rodičovského príspevku.
Súdy sa už neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu. Súdy už nevyžadujú od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti najmä vtedy, ak plnenie povinnosti sa vymyká sfére vplyvu povinného. Súdy v zmysle vyhlášky sledujú a riadne zisťujú, či prípadne dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, druhému rodičovi v styku s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve preto, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.
POZOR! Tu chcem upozorniť na dôležitú zmenu v procese výkonu rozhodnutia a vo vyhláške. Vyhláška mala do 1.11.23 jedno dôležité ustanovenie. Ustanovenie o Práve túto časť vyhlášky o ospravedlniteľných dôvodoch. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ho s účinnosťou od 1. novembra 2023 vypustilo. Vykonalo to vyhláškou č. 413/2023 Z. z. zo dňa 16. októbra 2023. Od 1. novembra 2023 sa preto na Slovensku už ospravedlniteľné dôvody neskúmajú.
Čo hovorili súdy v správe k tomu? Súdy naznačili ako vykladajú ustanovenie § 3 ods. 2 vyhlášky, ktoré sa týka ospravedlniteľných dôvodov. Napríklad na ťarchu povinného rodiča nepričítali situáciu, keď dieťa odmietalo styk z dôvodu alkoholického opojenia druhého rodiča. Za ospravedlniteľné dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu súdy považujú napríklad kalamitu, nepriaznivú dopravnú situáciu, nepredvídateľnú chorobu dieťaťa či rodičaalebo výnimočne pracovné povinnosti povinného rodiča. Komplexnejšie napríklad súd uvádzal prípad, keď uznal, že ospravedlniteľné dôvody sú na strane povinného rodiča – v rámci konania o výkone rozhodnutia o styku súd zistil, že maloleté dieťa sa odmieta stretávať s oprávneným rodičom a táto nechuť maloletého stretávať sa s oprávneným rodičom spočívala aj, alebo iba, v osobe oprávneného rodiča. Dôvodom bolo, že oprávnený rodič bezdôvodne zanedbal v dlhšom období svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, nekontaktoval ho, neprejavoval oň záujem, svoje rodičovské práva nevykonával, ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka. Súdy v správe uvádzali ako postupujú, ak zistia existenciu ospravedlniteľných dôvodov. Súdy avizovali, že po vykonaní tzv. informatívneho pojednávania (výsluch), alebo po inom zadovážení dôkazov o ospravedlniteľných dôvodoch sa často snažia odstrániť prekážky výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že ide o metódy práce, ktoré nepatria do sféry práva, súdy v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom po zistení problémov medzi rodičmi ponúknu rodičom odbornú pomoc, aby ako rodičia získali podporu a mohli realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Výsledky odbornej pomoci smerujú rodičov napríklad k tomu, aby nedoriešené partnerské problémy či nedoriešené majetkové záležitosti neprenášali na dieťa. V praxi sa osvedčili určité postupy, napríklad odporučiť rodičom psychologické poradenstvo, ktoré má za cieľ dosiahnuť dohodu rodičov ohľadne opätovného nadviazania kontaktu dieťaťa s rodičom, ak tento dlhšie neprebiehal, prípadne prijať rodičovskú dohodu ohľadne stretávania sa v užšom rozsahu, ako je uvedené v rozhodnutí, ktoré sa má vykonať. V náročnejších prípadoch súd napríklad po informatívnom výsluchu zistil, že je vhodné, ešte pred nariadením výkonu v osobitnom konaní starostlivosti o maloleté dieťa, uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a dieťaťa podrobiť sa poradenstvu u psychológa.
Súdy ďalej avizovali, že pri faktickom odňatí dieťaťa jeho zdarný priebeh spočíva vo viacerých okolnostiach. Sudcovia a vyšší súdni úradníci potvrdili, že majú obavy z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, bude dochádzať k vyhroteným situáciám. V týchto situáciách nie je ochota ísť do fyzického kontaktu s dieťaťom a napr. brať či trhať dieťa z rúk povinného, alebo ťahať dieťa proti jeho vôli do auta. Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa na dôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti. Z praxe popisovali súdy prípady, kedy sa u dieťaťa následky takéhoto výkonu rozhodnutia prejavili bezprostredne po výkone a psychický stav dieťaťa si vynútil napr. návštevu lekára a v budúcnosti sa prejavili zase na správaní dieťaťa voči rodičovi, ktorý výkon rozhodnutia inicioval. Niektoré súdy prízvukovali pri aplikácii vnútroštátnej právnej úpravy aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že použitie donucovacích opatrení na výkon práva styku je odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Vo väčšine prípadov súdy osobitne vyzdvihli význam súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spočívajúcu v tom, že orgán zabezpečuje prítomnosť zamestnanca, ktorý najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieva k uľahčeniu výkonu rozhodnutia pre dieťa.
[1] https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/aktuality/?eid=2088.
[2] Príklad mediálnych reakcií: https://domov.sme.sk/c/20188249/socialny-pracovnik-by-mal-byt-uz-pri-priprave-odoberania-dietata.html ; https://www.aktuality.sk/clanok/346550/pripad-marco-by-sa-nemal-nikdy-zopakovat-uradnikom-sprisnia-pravidla/; https://www.teraz.sk/slovensko/socialny-pracovnik-zmeny-dieta-odoberani/201185-clanok.html.
[3] https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/aktuality/?eid=2388.