Pred 81 rokmi sa v Dubnici nad Váhom odohrali tragické udalosti, ktoré navždy poznačili osudy nevinných Rómov. V zaisťovacom tábore bolo násilne zavraždených 26 ľudí, mužov, žien aj detí, ktorí sa stali obeťami rasovej nenávisti a neľudského režimu.
Tieto udalosti si nepripomíname len ako historický fakt.

Pripomíname si ich ako varovanie. Genocída Rómov počas druhej svetovej vojny sa nezačala plynovými komorami. Začala sa slovami o menejcennosti, stereotypmi, zľahčovaním a mlčaním väčšiny. Dehumanizácia pripravila pôdu pre násilie.

Osud Rómov počas holokaustu bol desaťročia prehliadaný a tabuizovaný. Aj preto je našou povinnosťou hovoriť o týchto tragédiách otvorene a bez relativizovania. Pamäť je základom spravodlivosti.

Porušovanie ľudských práv však nie je len kapitolou dejepisu. Ani 81 rokov po týchto udalostiach sa nám nepodarilo odstrániť všetky formy diskriminácie, ktorým Rómovia čelia. V každodennom živote sa stále stretávajú s predsudkami, nerovným zaobchádzaním či segregáciou.

Aj v uplynulom období sme sa v Kancelárii verejného ochrancu práv zaoberali podnetmi týkajúcimi sa nerovného prístupu k vzdelávaniu rómskych detí. Segregácia, či už otvorená alebo skrytá, nemá v demokratickej spoločnosti miesto.

Spomienka na obete v Dubnici nad Váhom je zároveň výzvou k osobnej aj spoločenskej zodpovednosti. Nenávisť sa vždy začína slovami. Preto je dôležité, aby sme sa vo verejnom priestore dôsledne ozývali proti rasizmu, extrémizmu a akýmkoľvek prejavom zľahčovania ľudskej dôstojnosti.

Obetiam genocídy Rómov počas holokaustu patrí naša úcta. Ich príbehy nesmú zostať zabudnuté.

Ma bisteren! – Nezabudnime!

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je uvedený nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]