Pri prezentovaní správy o mojej činnosti za rok 2018 som v parlamente dostala otázku, či sa zúčastním Národného pochodu za život, na ktorú som však nemala priestor odpovedať.
Poslaním inštitúcie verejného ochrancu práv je upozorňovať na porušovanie základných práv a slobôd. Podľa našej ústavy je ľudský život chránený ako ústavná hodnota aj pred narodením, subjektom práva na život sa dieťa stáva narodením.
Otázka, či je aj nenarodené dieťa nositeľom práva na život nie je riešená v štátoch EÚ alebo Rady Európy jednotne, preto sa ponecháva štátom široký priestor na úvahu, aké riešenie zvolia vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku.
Keďže náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, je pre mňa ako verejnú ochrankyňu práv zaväzujúci ten záver, že aktuálnou zákonnou úpravou ochrany ľudského života pred narodením neporušujeme ustanovenia našej ústavy ani medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto sa Národného pochodu za život nezúčastním.
Tento záver však zároveň ponúka veľký priestor na to, aby sa tak, ako doteraz, aj naďalej znižoval počet zákrokov súvisiacich s ukončením tehotenstva. Ako sekulárny štát so silnými kresťanskými tradíciami máme možnosť rozširovať „záchrannú sieť“, a to začínajúc vnútorným precítením a pochopením konkrétnej životnej situácie, vytvorením ľahko dostupného systému informácií o možnostiach jej riešenia spolu s ich rozširovaním, poskytovaním poradenstva rôzneho druhu (sociálnoprávne, psychologické, zdravotnícke a pod.).
Nachádzajme cesty k sebe aj v takýchto zložitých životných situáciách, podávajme si pomocnú ruku a nezatvrdzujme si srdcia.