Novela zákona, ktorá by zakázala zverejňovanie prieskumov z aktuálnych 14 na 50 dní, by porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd, konkrétne právo verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr.

Domnievam sa, že 50-dňové obmedzenie je mimoriadne neprimerané a v konečnom dôsledku zasahuje do slobodného rozhodovania voličov a voličiek. Slobodné voľby neznamenajú len slobodu výberu, ale aj slobodu rozhodovania sa. Voliči a voličky sa rozhodujú na základe informácií, pričom ich určitú časť nebudú mať pre 50-dňové moratórium k dispozícii. Ak sa rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada SR nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať.

Už doteraz platná dĺžka moratória sa podľa môjho názoru pohybuje na hranici ústavnosti. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme boli aj so súčasným 14-dňovým zákazom skôr výnimkou. Podľa výskumu Európskeho združenia pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky je priemerná dĺžka moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky v Európe menej ako tri dni. Najdlhšie moratórium v Európe má Čierna Hora, v ktorej sa prieskumy verejnej mienky nesmú zverejňovať 15 dní pred voľbami. Zavedením 50-dňového moratória sa tak absolútne vymykáme akýmkoľvek štandardom na starom kontinente. Neštandardné je tiež to, že k takejto zmene dochádza zhruba 4 mesiace pred voľbami.
Voliči a voličky by mali disponovať všetkými relevantnými informáciami, ktoré zabezpečia kvalitu ich voličského rozhodovania, vrátane informácií z prieskumov verejnej mienky. V demokracii je nositeľom moci ľud a moc, ktorú majú politici a političky, je odvodená od vôle ľudí a podlieha imperatívu, ktorým je obmedzenosť zásahu do podstaty a zmyslu základných práv a slobôd.