Opäť som sa zaoberal podmienkami udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä v súvislosti s preukazovaním jazykových znalostí. Podnetom bol prípad občana Slovenskej republiky, ktorý sa na mňa obrátil ohľadom rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúceho sa udeľovania štátneho občianstva. Žiadateľ splnil niektoré podmienky na získanie občianstva, avšak narazil na problémy pri splnení zákonom stanovených jazykových požiadaviek.

Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v platnom znení jasne stanovuje, že overenie ovládania štátneho jazyka slovom aj písmom je jednou zo základných podmienok udelenia občianstva. Jazykové schopnosti sú preverované formou pohovoru a písomnej skúšky.

Prax nám ukazuje, že najväčšie problémy spôsobuje žiadateľom práve písomná časť, hoci v každodennom živote môžu bežne a bez problémov komunikovať slovensky. Je dôležité si uvedomiť, že zákon umožňuje udeliť štátne občianstvo aj z osobitných dôvodov, akými sú zlúčenie rodiny alebo zdravotné dôvody. Preto je kľúčové, aby žiadatelia výslovne uviedli všetky relevantné osobitné okolnosti už pri podávaní svojej žiadosti.

V prípade zamietnutia žiadosti má žiadateľ právo podať novú žiadosť najskôr po uplynutí dvojročnej lehoty od právoplatnosti zamietavého rozhodnutia. Preto je mimoriadne dôležité dôsledne sa pripraviť, predovšetkým na jazykové skúšky.

Rád by som pripomenul dôležitosť dôsledného oboznámenia sa s podmienkami udeľovania štátneho občianstva, osobitne v oblasti jazykových požiadaviek. Zároveň by som chcel odporučiť, aby úrady pri rozhodovaní zohľadňovali celkové integračné snahy žiadateľov a ich rodinné okolnosti. Naďalej budem problematiku udeľovania štátneho občianstva monitorovať, pretože si plne uvedomujem dôležitosť tohto procesu pre jednotlivcov aj celú spoločnosť.