Dnes som prijal zástupcov mimovládnej organizácie Welive. Ide o komunitu mužov, ktorí sami prešli onkologickým ochorením alebo stoja po boku onkologických pacientov a snažia sa prinášať podporu, otvorenosť a vzájomnú solidaritu.

Hovorili sme o ochrane práv pacientov, o tom, s akými prekážkami sa ľudia s onkologickými ochoreniami stretávajú, ale aj o tom, ako môže inštitúcia verejného ochrancu práv prispieť k zlepšeniu ich situácie. Dôležitou témou boli aj výnimkové lieky – teda prístup pacientov k liečbe, ktorú zdravotné poisťovne štandardne nepreplácajú. Práve v tejto oblasti som minulý rok podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože ochrana práva na zdravie musí byť pre štát prioritou.

Aj toto stretnutie mi opäť potvrdilo, že domôcť sa zdravotnej starostlivosti či absolvovať preventívnu, často život zachraňujúcu prehliadku u lekára nie je pre mnohých ľudí samozrejmosťou. Kontakt s lekárom, objednanie sa na vyšetrenie či samotná dostupnosť zdravotnej starostlivosti sú pre bežného človeka neraz veľmi náročné a mnohokrát prichádzajú neskoro.

Rozprávali sme sa aj o potrebe systematickej podpory paliatívnej medicíny na Slovensku. Dôstojné dožitie a dôstojné umieranie nie sú len medicínskou otázkou, ale aj otázkou ľudskej dôstojnosti a základných práv.

Teší ma, že organizácia Welive vytvára priestor na otvorenú diskusiu aj prostredníctvom svojho videopodcastu. Pozvanie doň som rád prijal a budem v ňom hovoriť o ombudsmanských kompetenciách v oblasti ochrany zdravia a práv pacientov.

Som presvedčený, že spoločnosť sa pozná podľa toho, ako sa dokáže postarať o ľudí v najzraniteľnejších chvíľach života. Aj preto je dôležité hovoriť nielen o liečbe, ale aj o dôstojnosti, podpore a rešpekte voči pacientom a ich rodinám.