Moja pracovná návšteva Baku nebola len zdvorilostným bilaterálnym stretnutím. Bola predovšetkým praktická, terénna a hlboko ukotvená v mojom mandáte verejného ochrancu práv, ktorý na Slovensku vykonáva aj úlohy národného preventívneho mechanizmu. Práve v tejto rovine považujem za nevyhnutné zdieľať skúsenosti, porovnávať štandardy a hľadať riešenia naprieč krajinami – tak, ako som to už urobil vo Francúzsku, Rakúsku, Gruzínsku, Arménsku, Belgicku, Česku, Nemecku, Maďarsku, Srbsku, v Spojených štátoch amerických či Poľsku.
V Baku sme navštívili Baku Investigation Facility of the Penitentiary Service, zariadenie pre obvinených v štádiu pred súdnym konaním. Ide o rozsiahle zariadenie s kapacitou 2500 osôb, ktoré bolo v čase našej návštevy takmer plne obsadené. Nachádzajú sa tu ženy aj cudzinci rôznych národností – od Európy po Blízky východ.
Z pohľadu ochrany práv považujem za kľúčové, že obvinení majú zabezpečený kontakt s rodinou, advokátom aj ombudsmanom, a to vrátane pravidelných návštev či telefonického kontaktu. Rozsah návštev a telefonátov s rodinou je väčší ako podľa slovenského práva. V porovnaní so slovenským väzenstvom považujem za nasledovania hodné to, že každá osoba ma ubytovaciu plochu minimálne 4 m2 a najviac ku každej cele prináleží veľká a presvetlená terasa.
Zaznamenali sme viacero systémových prvkov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Disciplinárne tresty podliehajú súdnemu preskúmaniu v krátkych lehotách, čo je zásadný prvok ochrany pred svojvôľou. Na Slovensku sú totiž disciplinárne tresty vyňaté spod súdnej kontroly, čo považujem za rozpor s právom na súdnu ochranu.
Zdravotná starostlivosť je dostupná bezplatne a v širokom rozsahu – vrátane vstupnej prehliadky do 24 hodín, testovania na infekčné choroby či prítomnosti viacerých špecialistov (kardiológ, dvaja zubní lekári, epidemiológ). Pozitívne vnímam aj dostupnosť psychológov, možnosť podávať sťažnosti či absenciu monitorovania ciel kamerovým systémom, ktorý by mohol zasahovať do súkromia obvinených.
Navštívili sme aj Baku City Temporary Accommodation Center for Migrants, zariadenie pre zaistených migrantov. Tí sú tu umiestnení spravidla do troch mesiacov, kým sa rozhodne o ich ďalšom osude. Aj tu je dôležitý dôraz na základné práva – kontakt s rodinou, prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane testovania na infekčné ochorenia či existencia priestoru pre rodiny s deťmi.
Cudzinci nemajú obmedzenia v telefonickej komunikácii s rodinou. Dané sa vyskytovalo na Slovensku a po našej intervencii došlo k odstráneniu týchto prekážok v zariadení v Sečovciach a v Medveďove. Významným prvkom je možnosť prítomnosti ombudsmana alebo zástupcov národného preventívneho mechanizmu aj pri samotných deportáciách.
Za mimoriadne dôležité považujem systémové nastavenie dostupnosti ombudsmana – vrátane nepretržitej linky, cez ktorú sa naňho môžu osoby obrátiť priamo, a to tak v zariadeniach pre obvinených, ako aj pre migrantov. Práve dostupnosť nezávislej kontroly je jedným zo základných pilierov ochrany ľudskej dôstojnosti.
Tieto skúsenosti potvrdzujú, že ochrana práv osôb obmedzených na slobode nie je len otázkou legislatívy, ale každodennej praxe. A práve preto majú takéto návštevy zmysel. Nie ako formálne gestá, ale ako konkrétny nástroj na posilňovanie štandardov a ochrany ľudských práv doma aj v zahraničí.
