Stanovisko verejného ochrancu práv k problematike rómskych nepokojov na východnom Slovensku
V súvislosti s problémom rómskych nepokojov sa vyskytujú rôzne stanoviská a domnienky, ktoré veľmi úzko súvisia s ochranou základných práv a slobôd občanov. Preto si dovolím v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na niektoré skutočnosti.
Predovšetkým treba poukázať na čl. 35 ods. 3 Ústavy SR, ktorý ustanovuje, „ … že všetci občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.“ V tejto súvislosti je potrebné a nepochybné konštatovanie, že je na strane štátu, aby zabezpečil realizovanie práva na prácu tak, aby občania skutočne mali možnosť toto základné právo na prácu využívať. Je samozrejmé, že povinnosťou výkonnej moci je prijať také opatrenia, aby ten, kto chce pracovať, aj reálne mohol takúto činnosť uskutočňovať.
S právom na prácu veľmi úzko súvisí hmotné zabezpečenie tých občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu prácu vykonávať. Nepochybne, podrobnosti v medziach vymedzených Ústavou SR musí ustanovovať zákon. Je na zákonodarnej moci a najmä výkonnej moci aký rámec právnej úpravy ustanoví pre realizáciu. Predovšetkým pôjde o rozsah, čas, formy, ale i ďalšie podmienky, ktoré uváži, že sú nevyhnutné. Toľko na jednej strane.
Na strane druhej, nie je prípustné také riešenie, jeho uplatňovania aké zvolili rómski spoluobčania. V danom prípade už nejde len o vyjadrenie protestu (na ktorý majú právo), ale predovšetkým o páchanie trestnej činnosti, ktorá je nebezpečná pre spoločnosť, pretože ohrozuje práva a oprávnené záujmy ostatných fyzických a právnických osôb, ich zdravie, bezpečnosť, majetok i ďalšie záujmy spoločnosti. A pre také prípady výkonná moc je povinná použiť všetky prostriedky (samozrejme v medziach zákona, či medzinárodných dohovorov), aby k spomínanému ohrozeniu či porušeniu nedošlo. Nie je možné, aby trestná činnosť nebola postihovaná. Princípom je, že každý je rovný pred zákonom, vrátane jeho uplatňovania. Preto je neprípustné uskutočňovať ústupky v rozpore so zákonom. Bolo by omylom, keby k takejto chybe došlo, pretože pre náš život by to mohlo mať v budúcnosti negatívne dôsledky. Nemožno obísť ani ustanovenie čl. 39 ods. 1, 2 Ústavy SR, ktoré pamätá i na prípady, ktoré sa dotýkajú občanov v starobe, občanov nespôsobilých na prácu i občanov, ktorí stratili živiteľa. Aj tieto skupiny občanov majú právo na primerané hmotné zabezpečenie. Tu tiež podrobnosti ustanovuje zákon.
Upriamujem pozornosť i na fakt, že medzi nami žijú aj občania, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Aj tým prináleží právo na pomoc, ale treba zdôrazniť, že len v takom rozsahu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, čo sa samozrejme tiež realizuje na základe príslušných právnych predpisov.
Pri našich úvahách je však potrebné pripomenúť, že pri uplatňovaní určitých obmedzení v prípade hmotného zabezpečenia občanov, či jeho primeranosti, nemožno opomínať ani to, že nesmie ohrozovať ľudskú dôstojnosť a je len na zákonodarnej a výkonnej moci, aby pri ustanovovaní zákonných podmienok pre poskytovanie či obmedzovanie hmotného zabezpečenia na toto základné právo – „zachovávanie ľudskej dôstojnosti“ – pamätala. Podmienky majú byť stanovené tak, aby aj občania, odkázaní na pomoc v hmotnom zabezpečení, mohli viesť taký spôsob života, ktorý ich ľudskú dôstojnosť zaručuje.
Ďalej by som chcel uviesť, že verejný ochranca práv nedostal žiadne podnety ohľadne nepokojov rómskych spoluobčanov, ale situáciu sledujeme, získavame informácie, a v prípade, že zistíme porušenie základných práv a slobôd občanov, budeme postupovať tak, ako to stanovujú právne predpisy Slovenskej republiky či príslušné medzinárodné dohody, ktoré Slovenská republika akceptovala.
Záverom si dovolím upriamiť pozornosť na niektoré skutočnosti, ktoré pre efektívne riešenie, či už momentálne alebo budúce, sú neopomenuteľné. Predovšetkým zvýšenú pozornosť je treba venovať príčinám a podmienkam, ktoré daný stav spôsobili. Múdrejšie je problémom predchádzať ako ich následne riešiť. A za to je zodpovedná výkonná moc. Nemožno donekonečna problémy obchádzať. Prioritne by bolo vhodné venovať pozornosť vzdelanostnej, ale aj kultúrnej úrovni rómskych spoluobčanov. Podľa môjho názoru je to jedna zo základných úloh, ktorá otvára možnosti riešenia problémov rómskeho etnika.
Veľmi významnou a s predchádzajúcimi úlohami úzko súvisiacou nutnosťou je vytvoriť podmienky pre zamestnanosť rómskych spoluobčanov. Samozrejme, že by malo ísť o pracovné miesta zodpovedajúce ich vzdelanostnej a kultúrnej úrovni. Nevyhnutné je, aby išlo o pracovné príležitosti dlhodobého charakteru a nie príležitostné či jednorazové činnosti.
Myslím si, že toto je smer, ktorým sa je potrebné uberať a súčasne zadosťučiniť aj skutočnosti, že je potrebné k rómskym občanom pristupovať rovnako ako k ostatným a vyžadovať od nich i plnenie povinností, nielen uplatňovanie práv. Pritom je nevyhnutné mať na pamäti špecifické zvláštnosti ich komunity.
Pavel Kandráč
verejný ochranca práv