Som veľmi rád, že som mal v sobotu 22. júla 2023 možnosť zúčastniť sa a prejsť si pešo časť záverečnej etapy pochodu, memoriálu Stopami ukrývaných detí, ktorý už po 4.krát organizovalo občianske združenie Post Bellum. Pri kráčaní po stopách detí, Eliho Vaga a jeho sestry Ester, som si tak naplno mohol uvedomiť všetky útrapy, ktorým tieto deti čelili, len preto, že boli židovského pôvodu.
Pri kráčaní som si tiež spomenul na rozhovory s tatik (to je arménske slovo pre babičku). V nich mi opisovala ako jej mama o vlások ušla masakre a deportáciám Arménov v Osmanskej ríši. Bolo to niekedy v rokoch 1915-1917. Genocída Arménov bola prvou genocídou, ku ktorej došlo v 20. storočí. Vyžiadala si až 1,5 milióna mŕtvych.
Dnes sme žiaľ tiež svedkami toho, že mnohé deti musia násilne opúšťať svoje domovy, rodičov, príbuzných. A nemusíme chodiť ďaleko… vidíme to u našich východných susedov na Ukrajine. Utekajú, aby si zachránili to najcennejšie, čo majú…. ľudský život. To najzákladnejšie ľudské právo. Právo na život.
Z príbehu Eliho a Ester si môžeme zobrať príklad a ponaučenie aj do dnešných dní. Prosím, nebuďme ľahostajní a zostaňme ľudskí. Tak, ako to bolo v prípade rodiny Vaculčiakovcov, ktorí riskovali, aby zachránili životy iných. Životy nevinných ľudí.
Príhovor pri príležitosti ukončenia 4. ročníka Memoriálu stopami ukrývaných detí
Autor fotografii: Dominik Janovský
