Sú udalosti, na ktoré krajina nesmie zabudnúť. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej patrí medzi ne. Aj po ôsmich rokoch zostáva ich smrť silnou pripomienkou toho, aké dôležité je chrániť pravdu, spravodlivosť a ľudské práva – nielen slovami, ale konkrétnymi činmi štátu aj celej spoločnosti.
Ich násilná smrť zdôraznila kľúčový význam ochrany novinárov, slobody tlače a prejavu, najmä v kontexte ochrany demokracie a právneho štátu. Slovensko sa v minuloročnom rebríčku medzinárodného indexu slobody tlače, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, umiestnilo na 38. mieste, čo predstavuje pokles z 29. miesta v roku 2024. Tento vývoj je potrebné vnímať ako vážne upozornenie, že sloboda médií si vyžaduje neustálu ochranu a pozornosť. Aj preto som v októbri 2025 navštívil centrálu Reportérov bez hraníc, s ktorými som hovoril o dôležitosti ochrany práva na informácie, bezpečnosti novinárov a potrebe podpory slobodnej a nezávislej žurnalistiky.
Aby médiá a novinári mohli plniť svoju nezastupiteľnú úlohu strážcov demokracie, musia mať garantovanú nielen slobodu, ale aj reálnu ochranu pri výkone svojej práce. Okrem prípadu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej eviduje Slovensko aj prípady zmiznutia novinárov Pavla Rýpala (22. apríla 2008), ktorý sa venoval odhaľovaniu aktivít organizovaného zločinu, a Miroslava Pejka (17. marca 2015), ktorý v čase zmiznutia pracoval ako editor Hospodárskych novín. Skutočnosť, že tieto prípady dodnes nemajú jasné odpovede, podčiarkuje riziká, ktorým môžu novinári a novinárky čeliť pri svojej práci.
Pripomínam, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva pre štáty povinnosť zabezpečiť primerané preventívne opatrenia na ochranu života obyvateľov pred kriminálnymi činmi. Táto povinnosť vychádza z článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na život) a z článku 10 (sloboda prejavu). Ochrana života a ochrana slobody prejavu sú v prípade novinárov prirodzene prepojené.
Je dôležité, aby sme si pripomínali odkaz Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a pokračovali v úsilí o budovanie spravodlivej a demokratickej spoločnosti, v ktorej sú chránené základné práva a slobody každého jednotlivca – bez rozdielu.
