Aj tento rok som prebrala záštitu nad 21. ročníkom Olympiády ľudských práv a predsedala som finálovej komisii.

Každoročne sa do tejto aktivity zapája množstvo mladých ľudí, ktorých záujem o ľudské práva si veľmi vážim. V rámci tohtoročnej olympiády som vyhlásila tému zameranú na nulovú toleranciu násilia na deťoch – mladým ľuďom som položila otázku „Kde je hranica medzi ľudskými právami a možnosťou vychovávať deti podľa vlastného uváženia?“ Teší ma, že v esejach prevládal názor, že na prvom mieste je najlepší záujem dieťaťa, ktorému je potrebné prispôsobiť jeho výchovu. 

Počas samotného vrcholenia olympiády mali mladí ľudia za úlohu obhájiť svoju esej a zároveň sa vyjadriť k modelovým prípadom, v ktorých by mohli byť porušované základné práva a slobody. My sme pre študentov a študentky pripravili dva príklady – jeden z nich bol zameraný na právo na prístup k vzdelávaniu. Zaujímal nás ich názor na fiktívnu situáciu, v ktorej majú rodičia problém dostať svoje dieťa do materskej školy. Išlo o dieťa s prejavmi v správaní, ktoré bolo potrebné riešiť u pedopsychiatra. Po jeho odporúčaní dať dieťa do bežnej škôlky sa však situácia skomplikovala. Riaditeľ dieťa odmietol prijať. Podľa neho by malo navštevovať radšej špeciálnu materskú školu. Rozhodol tak aj napriek tomu, že poznal posudok pedopsychiatra. Rodičia sa sťažovali riaditeľovi materskej školy, obci ako zriaďovateľovi, Štátnej školskej inšpekcii a dokonca sa obrátili aj na miestnu políciu a ministerstvo školstva. Nikde však nepochodili. Čo ďalej? Keďže rodičia sa snažili riešiť problém so všetkými kompetentnými orgánmi a ani jeden z nich im nepomohol, mali ešte možnosť obrátiť sa na Kanceláriu verejného ochrancu práv. Väčšina študentov a študentiek na olympiáde správne identifikovala, že našou kompetenciou je skúmať postup orgánov verejnej správy, ak vznikne podozrenie, že porušujú základné práva a slobody. Ocitli ste sa v podobnej situácii aj vy? Obráťte sa na nás so svojím podnetom.

 Foto: OĽP