Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu si pripomíname jednu z najtemnejších kapitol moderných dejín. Holokaust nebol náhodou dejín. Bol dôsledkom systematického odľudšťovania, normalizácie nenávisti, zlyhania inštitúcií a postupného oslabovania právneho štátu. Začínal slovami, stereotypmi a rozdeľovaním spoločnosti na „my“ a „oni“ – a skončil vyvražďovaním ľudí.

Aj keď dnes nežijeme v časoch totalitného teroru, žijeme v dobe, v ktorej sa opäť spochybňuje hodnota ľudských práv, relativizuje sa utrpenie obetí a nenávisť sa šíri rýchlosťou sociálnych sietí. Vidíme útoky na menšiny, zľahčovanie extrémizmu, spochybňovanie demokratických princípov aj snahy ospravedlňovať porušovanie práv v mene „bezpečnosti“ či „vôle väčšiny“.

Práve tu nadobúda mimoriadnu aktuálnosť varovanie Benjamina Franklina: „Tí, ktorí by sa vzdali základnej slobody, aby si kúpili trochu dočasnej bezpečnosti, si nezaslúžia ani slobodu, ani bezpečnosť.“ Dejiny nám opakovane ukazujú, kam vedie rezignácia na slobodu a dôstojnosť človeka výmenou za ilúziu ochrany. Pamäť preto nie je len spomienkou – je morálnou povinnosťou.

Úlohou verejného ochrancu práv je stáť na strane dôstojnosti každého človeka, aj vtedy, keď je to nepopulárne, aj vtedy, keď sa hlas menšiny stráca v hluku väčšiny. Skúsenosť holokaustu nás učí, že mlčanie inštitúcií a ľahostajnosť spoločnosti nie sú neutrálne , ale majú reálne a tragické následky.

Pamätať si holokaust znamená byť ostražitý dnes. Znamená to odmietať nenávistný jazyk, chrániť slabších, trvať na rovnosti pred zákonom a neustále pripomínať, že ľudské práva nepatria len „našim“, ale všetkým ľuďom – bez rozdielu.

Pri tejto príležitosti sa zúčastním spomienkového koncertu, ktorý organizuje Múzeum holokaustu v Seredi. Súčasťou podujatia bude aj ocenenie osobností za ich prínos v boji proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]