Prinášam moje úplne odpovede pre redakciu PLUS 1 deň.
1. Konštatovanie protiústavnosti.
Verejný ochranca práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv pri preskúmaní podnetov konštatuje porušenie základných práv a slobôd, alebo neporušenie základných práv slobôd. Základné práva a slobody sú obsiahnuté v druhej hlave Ústavy SR, preto ak verejný ochranca práv zistí porušenie základných práv a slobôd (vrátane volebného práva), konštatuje porušenie príslušných článkov Ústavy.
Na konštatovania takýchto záverov zo strany VOP preto oprávňuje zákon o verejnom ochrancovi práv (§ 19).
Článok 151a ods. 2 Ústavy oprávňuje verejného ochrancu práv podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou za predpokladu, „ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.“ Žiadny právny predpis neoprávňuje konštatovať protiústavnosť (resp. porušenie základných práv a slobôd) len Ústavný súd. Záver Ústavného súdu o protiústavnosti právneho predpisu má účinky v podobe straty účinnosti daného právneho predpisu (a za stanovených podmienok aj stratu jeho platnosti).
Závery verejného ochrancu práv takéto účinky, samozrejme, nemajú, no to nemení nič na skutočnosti, že verejný ochranca práv je právnym poriadkom oprávnený konštatovať porušenie Ústavy, pokiaľ ide o porušovanie základných práv a slobôd.
2. Vplyv na legitimitu súčasných poslancov zastupiteľstva.
Porušovanie rovnosti volebného práva nemá vplyv na legitimitu súčasného, ani minulých zložení mestského zastupiteľstva, pretože súčasná úprava zákona o hlavnom meste je platná a účinná a do rozhodnutia Ústavného súdu o jej súlade s Ústavou platí prezumpcia ústavnosti danej časti zákona.
Rovnako prieskum ústavnosti a zákonnosti volie do mestského zastupiteľstva môže vykonať len Najvyšší správny súd v zákonom stanovenej lehote 10 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Závery verejného ochrancu práv sa týkajú dodržiavania základných práv voličov a kandidátov, no nie sú spôsobilé spochybniť výsledky minulých volieb. Takýto záver ani nebol vereným ochrancom práv vyslovený.
3. „Čo je „neústavné“ na tom, ak je v mestskej časti Čunovo alebo Devín len pár stoviek voličov na rozdiel v 150 tisícovej Petržalke -preto má Petržalka v Zastupiteľstve 9 poslancov…“.
Neústavné na poslednej úprave volebných obvodov je, že porušuje rovnosť volebného práva voličov, aj kandidátov do zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľským orgánom obyvateľov celej Bratislavy, nie mestských častí.
Voliči v každej mestskej časti volia poslancov do toho istého mestského zastupiteľstva a preto by hlas každého z voličov (bez ohľadu na konkrétny volebný obvod) mal mať približne rovnakú váhu (teda rovnaký vplyv na výsledok volieb).
Poslanci mestského zastupiteľstva zastupujú v prvom rade ľudí, obyvateľov obce, nie samotné územie. Preto by obyvatelia jednej mestskej časti nemali mať znevýhodnené postavenie oproti obyvateľom v iných mestských častiach. Rovnosť volebného práva je ústavou garantované základné právo. Zastúpenie určitej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve nie je ústavným právom, ani princípom.
4. „Slovensko má už teraz 20 tisíc rôznych poslancov, neobávate sa toho, že by „ústavná spravodlivosť“ tento počet ešte navýšila, nemalo by to tento efekt?“
Závery verejného ochrancu práv nemajú nič spoločné so zvyšovaním počtu poslancov mestských, obecných alebo krajských zastupiteľstiev, ale s ich „distribúciou“ v jednotlivých volebných obvodoch.