Nadväzujúc na moje aktivity týkajúce sa úhrady liekov na výnimku som sa v uplynulých týždňoch stretol s pani Ninou Rybárovou – pacientkou, ktorá sa doposiaľ neúspešne uchádzala o úhradu lieku Welireg na výnimku. Reagovala na moje podanie na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. s ústavou, v ktorom našla odraz svojej vlastnej skúsenosti. Rozšírila moje poznanie o pohľad pacientky, ktorá čelila viacerým procesným prekážkam v snahe získať potrebnú liečbu.

Dve jej žiadosti zdravotná poisťovňa zamietla s odôvodnením nedostatku financií a nesplnenia podmienky úhrady v troch iných krajinách Európskej únie. Liečbu, ktorá už preukázateľne zlepšila jej zdravotný stav, si zatiaľ hradí z verejnej zbierky.

Pani Rybárová mi dala do pozornosti obmedzené možnosti pacienta vstupovať do obsahu žiadosti o úhradu lieku na výnimku, ktorú podľa platného znenia zákona podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Znenie žiadosti upravené právnym oddelením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemuselo obsahovať všetky jej dostupné dáta, čo mohlo prispieť k neúspechu žiadosti. Potvrdila tiež moju skúsenosť s nedostatočne odôvodenými rozhodnutiami zdravotných poisťovní o neschválení žiadosti o úhradu lieku na výnimku.

Čerpajúc aj z poznatkov tohto stretnutia považujem za dôležité, aby pacient mal právo doplniť svoju žiadosť, aby boli jasne určené jej náležitosti a aby zdravotné poisťovne povinne a transparentne zdôvodňovali zamietnutie žiadosti, osobitne ak údajným dôvodom je možný finančný dopad úhrady lieku na výnimku na celý systém verejného zdravotného poistenia.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je zachytený verejný ochranca práv spolu s právnymi expertkami Kancelárie verejného ochrancu práv a pani Rybárovou]