Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol 26. marca 2026 vo veci Katarína Kuruová a Helena Horváthová proti Slovenskej republike (konanie č. 29229/22). Súd dospel k záveru, že v súvislosti s policajným zásahom v obci Milhosť z júla 2019 došlo k porušeniu základných práv sťažovateliek. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň poukázal na nedostatky vo vyšetrovaní tohto zaobchádzania.
Prípad sa týkal dvoch sestier, ktoré boli zadržané po policajnom zásahu pred rodinným domom v obci Milhosť a následne prevezené na policajnú stanicu v Čani. Sťažovateľky namietali, že pri ich zadržaní a následnom držaní na policajnej stanici boli vystavené fyzickému násiliu, verbálnym urážkam a neprimeranému zaobchádzaniu.
Podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti mi podalo v roku 2019 European Roma Rights Centre. Podnet sa týkal postupu príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru SR Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletej osoby. Hoci Kancelária verejného ochrancu práv neevidovala individuálny podnet priamo od Kataríny Kuruovej alebo Heleny Horváthovej, obe sťažovateľky patrili medzi osoby dotknuté týmto zásahom.
Prípadom som sa zaoberal a vo svojich zisteniach som konštatoval, že policajný zákrok voči sťažovateľkám nebol primeraný a spôsobom, akým bol uskutočnený, došlo k porušeniu zákazu ponižujúceho zaobchádzania vyplývajúceho z čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje závažnosť zistení, na ktoré sme v tomto prípade upozornili už v minulosti. Zároveň poukazuje na potrebu systémových zmien, ktoré zabezpečia, aby k porušeniam základných práv pri policajných zásahoch nedochádzalo.
Porušenie základných práv som zistil aj vo vzťahu k ďalším osobám zasiahnutým tým istým incidentom, vrátane osoby, ktorá bola v čase zásahu maloletá, pričom som zároveň identifikoval závažné nedostatky v zaznamenávaní použitia donucovacích prostriedkov.
Zásah v Milhosti zapríčinil dve sťažnosti pred ESĽP
Tieto zistenia sa premietajú aj do súvisiaceho konania pred Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Patrik Miko a Denis Jano proti Slovenskej republike, ktoré sa týka toho istého policajného zásahu z 23. júla 2019, no vzťahuje sa na iných členov tej istej rodiny a zameriava sa najmä na zaobchádzanie s dvoma mužmi počas zadržania a prevozu na policajnú stanicu.
V tomto konaní som požiadal Európsky súd pre ľudské práva o vstup do konania ako tretia strana, pričom súd túto intervenciu povolil v septembri 2025.
V podaní pred Európskym súdom pre ľudské práva som zdôraznil, že zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré som upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z minulého roka.
Medzi systémové nedostatky pri používaní donucovacích prostriedkov zo strany polície eviduje najmä nedostatočné zaznamenávanie ich použitia, absenciu individuálneho posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania, ako aj prípady, keď zranenia osôb v policajnej moci neboli dostatočne vysvetlené.
Náklady pre Slovenskú republiku vo výške 28 560 eur
V prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike súd nariadil štátu vyplatiť celkovo 28 560 eur. Z tejto sumy má pani Kuruová dostať 13 500 eur, pani Horváthová 8 500 eur a ďalších 6 560 eur tvorí náhrada trov a výdavkov.
Porušovanie ľudských práv stojí peniaze
Podobné rozhodnutia pritom nie sú ojedinelé. Európsky súd pre ľudské práva v decembri 2024 priznal Branislavovi Adamčovi odškodnenie vo výške 20 000 eur za nemajetkovú ujmu a 3 500 eur na trovy konania z dôvodu neprimeraných osobných prehliadok vo väzení. Rovnako 4. septembra 2025 vyhlásil rozsudok v prípade Tatič proti Slovenskej republike, v ktorom priznal sťažovateľovi 15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 1 000 eur na pokrytie nákladov a výdavkov.
Tieto prípady zároveň poukazujú na širší dopad porušovania základných práv a slobôd na verejné financie. Opakované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vedú k vyplácaniu odškodnení zo štátneho rozpočtu, čo znamená, že dôsledky zlyhaní verejných orgánov nesú všetci daňovníci. Predchádzanie porušeniam základných práv preto nie je len otázkou ochrany ľudskej dôstojnosti, ale aj zodpovedného hospodárenia štátu.
Rozhodnutie vnímam ako dôležitý impulz pre posilnenie ochrany základných práv a slobôd a pre zlepšenie praxe pri používaní donucovacích prostriedkov, ako aj pri vyšetrovaní policajného násilia na Slovensku.
