Na tlačovej konferencii dňa 8. septembra 2005 o 10.00 hod. v sídle Kancelárie verejného ochrancu práv, Bratislava verejný ochranca práv informoval o svojich poznatkoch o ochrane ústavných práv za prvý polrok 2005, uviedol dôvody vedúce k vypracovaniu a zverejneniu polročnej správy o činnosti verejného ochrancu práv z vlastnej iniciatívy, prezentoval preukázané prípady porušení základných práv a slobôd, osobitne zbytočné prieťahy a ďalšie problémy pri poskytovaní sociálnej pomoci a primeraného hmotného zabezpečenia v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj ďalšie konkrétne prípady porušení práv fyzických a právnických osôb orgánmi samosprávy a štátnej správy.

Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv verejný ochranca práv predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Po druhýkrát verejný ochranca práv predkladá z vlastnej iniciatívy aj polročnú správu o činnosti verejného ochrancu práv, ktorá bola vypracovaná predovšetkým z poznatkov získaných z podnetov fyzických a právnických osôb, ktoré verejný ochranca práv vybavil od podania tretej správy o činnosti Národnej rade Slovenskej republiky, t.j. od 1. marca 2005 do 31. augusta 2005.

Správu o činnosti verejný ochranca práv po polroku od predloženia správy Národnej rade Slovenskej republiky predkladá najmä z dôvodu aktuálneho informovania o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb v Slovenskej republike a  zvyšovania preukázaných porušení základných práv a slobôd v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Za tri a pol roka činnosti bolo Kancelárii verejného ochrancu práv doručených celkom 7 756 podnetov. Počet vybavených podnetov, celkom 7233 podnetov, dokazuje, že Kancelárii verejného ochrancu práv sa už stabilne darí napĺňať jeden z jej prioritných cieľov, a to „rýchla služba občanovi“, keďže vybavenosť podnetov prekračuje 90% z celkového počtu podnetov.

K celkovému počtu doručených podnetov je nevyhnutné dodať, že Kancelária verejného ochrancu práv nad rámec zákona o verejnom ochrancovi práv a  z  vlastnej iniciatívy verejného ochrancu práv poskytuje právne rady a usmernenia. Ich celkový počet sa k 31. augustu 2005 zvýšil na 12 656 právnych rád a usmernení. Z tohto počtu 3 500 právnych rád a usmernení bolo poskytnutých v uplynulom polroku. Celkovo za tri a pol roka svojej činnosti verejný ochranca práv zistil preskúmavaním podnetov fyzických a právnických osôb porušenie základných práv a slobôd v 261 prípadoch. Pre porovnanie uvádzame, že v prvom roku činnosti boli verejným ochrancom práv preukázané 4 porušenia základných práv a slobôd, v druhom roku činnosti to bolo 21 porušení základných práv a slobôd, v treťom roku činnosti to už bolo 131 porušení základných práv a slobôd. Za obdobie od marca 2005 do augusta 2005 verejný ochranca práv preukázal 105 porušení základných práv a slobôd v rozpore s II. hlavou Ústavy Slovenskej republiky. Verejný ochranca práv v uplynulom polroku preukázal zbytočné prieťahy v rozpore s článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, a to v 98 prípadoch v konaní okresných a krajských súdov, Ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni, mestských a obecných úradov, samosprávneho kraja, krajského školského úradu, úradu justičnej a kriminálnej polície, správ katastra i na ministerstvách, ďalej porušenie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozpore s článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky fakultnou nemocnicou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a  pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa v rozpore s článkom 39  Ústavy Slovenskej republiky Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnou poisťovňou, porušenie práva na informácie v rozpore s článkom 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky obecným úradom i porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ústavného princípu legality v konaní viacerých orgánov verejnej správy.

Verejný ochranca práv upozornil, že v poslednom období mu bolo doručených viacero podnetov, v ktorých podávatelia podnetu žiadali o pomoc vo veci zamietnutia nároku na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Po preskúmaní uvedených podnetov, nezistil, že by v daných prípadoch bol postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku na dávku dôchodkového poistenia v rozpore so zákonom. Z uvedených podnetov však vyvstáva vážny sociálny problém, ktorý občania namietajú, a to ten, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemajú možnosť chýbajúci počet rokov dôchodkového poistenia ďalším zamestnaním získať. Zväčša ide o občanov, u ktorých miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je taká, ktorá im neumožňuje sa zamestnať, často pochádzajú z regiónov Slovenska s vysokou nezamestnanosťou. Niekedy ide len o  pár dní, ktoré im chýbajú do potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Osobitne občania vnímajú ako sociálnu nespravodlivosť tie prípady, v ktorých následne vzhľadom na nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok sú im  v prípadoch úmrtia týchto občanov zamietnuté žiadosti o pozostalostné dávky, najmä v prípadoch, ak ide o sirotské dôchodky maloletých detí. Vo väčšine nespĺňajú ani podmienky pre poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý bol platný do 31. 12. 2003 upravoval možnosť „odstránenia tvrdostí“, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona. Nový zákon o sociálnom poistení platný od 1. 1. 2004 takéto ustanovenie neobsahuje. V mnohých ťažkých životných situáciách častokrát bez vlastného pričinenia sa občan ocitne na okraji záujmu spoločnosti a nevie ako má svoju životnú krízu riešiť. Nevie si poradiť, a preto sa s uvedeným problémom po vyčerpaní všetkých možností obráti na verejného ochrancu práv a žiada ho o zmenu zákonných ustanovení. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol zvážiť možnosť pri novelizovaní zákona o sociálnom poistení zaoberať sa možnosťou osobitného postupu či výnimky resp. opätovného zavedenia inštitútu „odstraňovania tvrdostí“ zákona.

Uvedený inštitút by v zreteľa hodných prípadoch riešil vážnu sociálnu situáciu občanov Slovenska. Verejný ochranca práv sa venoval aj jeho návrhu na  vydanie ústavného zákona a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov s hlavným cieľom zabezpečiť účinnejšiu a efektívnejšiu ochranu práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, najmä rozšírením pôsobnosti verejného ochrancu práv na celú maladministráciu /„zlú správu“/ , doplnenie verejného ochrancu medzi osoby oprávnené predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania v prípade zistenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody a  povinnosťou orgánov verejnej správy poskytovať informácie, vysvetlenia a stanoviská ku skutkových a právnym otázkam verejnému ochrancovi a plniť si ďalšie zákonné povinnosti v lehote do 20 dní od doručenia jeho žiadosti.