Pripomíname si smutné okrúhle výročie, kedy pred 80 rokmi odišiel z Popradu prvý vlakový transport žien do koncentračného tábora v Auschwitzi.999 žien a dievčat vtedy nahnali do vagónov určených na prepravu dobytka v domnienke, že idú za prácou, no odišli na istú smrť. Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Z prvého transportu sa z Auschwitzu vrátilo len dvadsať žien.
Od obdobia, kedy boli ľudia kruto vraždení kvôli svojmu pôvodu, prešli už desiatky rokov. Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Nenávisť, rasizmus a antisemitizmus sa nám však zo spoločnosti odstrániť vôbec nepodarilo a sú v spoločnosti stále prítomné a v týchto dňoch, žiaľ, zažívajú nevídaný rozmach.Na týchto myšlienkach stál aj zločinný režim Slovenského štátu, ktorý do koncentračných táborov poslal viac ako 70-tisíc svojich občanov a občianok. Zahynuli kruto a zbytočne. Ich základné práva a slobody boli pošliapané a dôstojnosť opovrhnutá.
Nechceme, aby sa tragická história zopakovala, musíme preto zabrániť šíreniu nenávisti a nesmieme podceňovať silu slov. Minulosť nám už neraz ukázala, že nenávisť a radikálne postoje nikdy žiaden problém nevyriešili. Naopak, viedli k najväčším a najohavnejším tragédiám, aké kedy našu spoločnosť postihli a práve táto spomienka je toho príkladom.
Každá katastrofa začína myšlienkami pretavenými do slov. Slová potom postupne vystriedajú nebezpečné skutky, čo aktuálne ukazuje aj vojna na Ukrajine.
Všetci si zaslúžia byť slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Zaručuje to Všeobecná deklarácia ľudských práv aj Ústava Slovenskej republiky. Je len na nás, či budeme tieto hodnoty uplatňovať v našej spoločnosti.
Spomienku na prvý transport som si včera uctila účasťou na premietaní filmu Dievčatá z prvého transportu do Auschwitzu a dnes pietnym aktom na železničnej stanici v Poprade.
(prevzaté zo stránky VOP na Facebooku počas funkčného obdobia Márie Patakyovej)