V posledných týždňoch sa na mňa obracajú občania, ktorí opisujú svoju negatívnu skúsenosť s procesom umiestnenia do štátnej karantény. Mnohí sa dokonca odmietajú vrátiť, lebo sa boja možnej nákazy počas štátom organizovaného prevozu a počas umiestnenia v zariadení, ktoré na výkon štátnej karantény slúži. Preto som systém umiestňovania ľudí do povinnej štátnej karantény preskúmala.So svojimi zisteniami som sa obrátila na hlavného hygienika Jána Mikasa a požiadala som ho o nápravu v prípade možného porušovania základných práv počas realizácie povinnej štátnej karantény. Realizácia obmedzenia sprevádzaná zásahom do ľudskej dôstojnosti či dokonca ponižujúcim zaobchádzaním nie je primeraná a takýto zásah nie je v demokratickej spoločnosti akceptovateľný ani v tak zložitej situácii, v akej sa Slovenská republika v súčasnosti nachádza. List spolu s odporúčaniami som dnes poslala na vedomie aj vláde SR, ústrednému krízovému štábu a permanentnému krízovému štábu.
Navrhla som, aby povinnosť vykonať karanténu v štátnom zariadení nebola uložená všeobecne, ale bola ukladaná len osobám, u ktorých existuje podozrenie z nákazy ochorením COVID-19 a nedokážu si zabezpečiť domácu karanténu. Taktiež som odporučila vytvoriť postupy, ktoré by umožňovali čo najrýchlejšiu identifikáciu osôb so zvýšeným rizikom ochorenia COVID-19. Zároveň som požiadala o zlepšenie informovanosti tak, aby osoby v štátnej karanténe mali k dispozícii včasné, komplexné a pravdivé informácie o dôvodoch ich ubytovania a ich zdravotnom stave.Verím, že sa hlavný hygienik s mojimi odporúčaniami stotožní a v čo možno najkratšom čase prijme konkrétne opatrenia potrebné k zabezpečeniu zvýšenej ochrany života a zdravia všetkých skupín obyvateľov Slovenskej republiky.