Prijala som pozvanie na tohtoročnú medzinárodnú konferenciu Ústavné dni a po prvýkrát som na nej vystúpila s príspevkom. Zamerala som sa na postavenie verejného ochrancu práv/verejnej ochrankyne práv v konaní pred Ústavným súdom. Som presvedčená, že mojím poslaním ako ombudsmanky je obracať sa na Ústavný súd vždy, keď zistím nesúlad zákonov s ústavou a medzinárodnými dohovormi v rámci mojich kompetencií. O to silnejšie vnímam túto povinnosť v prípade, ak sa protiústavné zákony dotýkajú zraniteľných skupín v spoločnosti, či už detí, seniorov alebo marginalizovaných komunít. Tie totiž môžu mať sťažené možnosti riešenia problematických situácií.
Na konferencii som sudkyniam a sudcom predstavila skúsenosti, ktoré v kancelárii s Ústavným súdom máme. V minulosti boli mnohé naše podania odmietnuté, pretože sa posudzovali striktne formalisticky. Dôvody odmietnutí tým pádom nezohľadňovali podstatu namietaných právnych úprav a snahu o ich zmenu preto znemožňovali. Avšak, moje posledné podanie z minulého roka, v ktorom som sa na Ústavný súd obrátila so žiadosťou o posúdenie ústavnosti zákona o podmienkach získania príspevkov pre ľudí so zdravotným postihnutím, bolo posunuté na ďalšie konanie. Ako vyplynulo z odôvodnenia, v tomto prípade Ústavný súd netrval striktne na všetkých formalistických podmienkach prijatia podania, ako tomu bolo v minulosti.
Verím, že moje včerajšie vystúpenie prispeje k rešpektovaniu postavenia inštitúcie verejného ochrancu práv na úrovni predpokladanej ústavodarcom i medzinárodnými štandardami v konaní pred Ústavným súdom.
Foto: Ústavný súd