V Baku som rokoval s predsedom Ústavného súdu Farhadom Abdullayevom o tom, čo v praxi znamená silná a nezávislá inštitúcia ombudsmana.

Zdôraznil som, že ak je ombudsman zakotvený priamo v ústave, nejde len o formálne ustanovenie. V praxi to znamená väčšiu ochranu pred politickými zásahmi, stabilitu mandátu a schopnosť konať aj v citlivých prípadoch.

Osobitne sme sa venovali kompetencii napadnúť zákon na ústavnom súde. Ide o jeden z najsilnejších nástrojov, ktorým vieme zasiahnuť v situáciách, keď právna úprava ohrozuje ľudské práva. Aj skúsenosť z Azerbajdžanu ukazuje, že nejde o formálnu právomoc – ústavný súd tam už rozhodoval minimálne v 35 prípadoch, s ktorými sa naň obrátila ombudsmanka.

Predstavil som konkrétne prípady zo Slovenska, kde sme túto právomoc využili a prispeli tak k zachovaniu ústavných a ľudskoprávnych štandardov.

S predsedom parlamentného ľudskoprávneho výboru Zahidom Orucem sme diskutovali o tom, ako sa práva ľudí premietajú do každodennej reality. Napríklad v prístupe k spravodlivosti, ochrane zraniteľných skupín či kontrole výkonu verejnej moci. Výmena skúseností v týchto oblastiach má konkrétny prínos – pomáha pomenovať problémy a hľadať riešenia, ktoré fungujú v praxi. O tom už v ďalších príspevkoch.