Európsky súd pre ľudské práva mi povolil, ako tretej strane, vstup do konania v prípade Miko a Jano proti Slovensku. Tento prípad sa týka policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023, pri ktorom podľa zistení Kancelárie verejného ochrancu práv došlo k závažným porušeniam základných práv a slobôd, vrátane práv maloletých.
Účasť našej Kancelárie, ako tretej strany, pred Európskym súdom pre ľudské práva považujem za mimoriadne dôležitú. Umožní nám to poskytnúť súdu nezávislý pohľad na ľudskoprávne otázky, ktoré tento prípad vyvoláva. Zároveň je to príležitosť, aby Slovenská republika získala cennú spätnú väzbu na stav ochrany ľudských práv u nás.
Podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov. Namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletých.
Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že zásah polície nebol voči niektorým osobám primeraný a spôsob, akým bol realizovaný, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Zvlášť závažné je, že počas zásahu bol jeden maloletý obmedzený donucovacími prostriedkami a záznamy o tomto postupe obsahovali viaceré nedostatky.
Systémové problémy donucovacích prostriedkov
V podaní pred Európskym súdom pre ľudské práva som zdôraznil, že zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré som upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z tohto roku.
Medzi tieto nedostatky patria:
- nedostatočné alebo chýbajúce záznamy o použití donucovacích prostriedkov,
- absencia individuálneho posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania,
- prípady, keď zadržaným osobám nebola poskytnutá lekárska pomoc, hoci o ňu žiadali,
- zranenia, ktorých pôvod polícia nedokázala dôveryhodne vysvetliť.
Slovenský zákon je laxnejší pri použití sily ako európsky štandard
Upozornil som aj na rozdielnu právnu úpravu medzi slovenským zákonom o Policajnom zbore a štandardmi Dohovoru. Kým slovenská legislatíva umožňuje použitie sily, pokiaľ nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“, judikatúra ESĽP vyžaduje, aby každé použitie sily bolo striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu.
Tento rozdiel podľa mňa vytvára právnu medzeru, ktorá môže viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.
Úrad inšpekčnej služby a jeho nezávislosť
Vyjadril som sa aj k systému vyšetrovania policajného násilia. Úrad inšpekčnej služby je stále organizačne podriadený Ministerstvu vnútra, čo vzbudzuje pochybnosti o jeho nezávislosti a schopnosti viesť účinné a nestranné vyšetrovania. Už od prípadu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 opakovane upozorňujem, spolu s mojimi predchodkyňami, že Slovensko stále nevytvorilo nezávislý orgán pre vyšetrovanie policajného násilia.
Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva budú vždy chránené.
[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]
