So záujmom som sa oboznámil so zhodnotením generálneho prokurátora o stave zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenie a detenciu. Vzhľadom na rozsah správy a závažnosť zistení generálneho prokurátora si jej komplexné zhodnotenie vyžaduje hĺbkovú analýzu, na ktorú nadviažeme aj na spoločných stretnutiach s prokurátormi Generálnej prokuratúry SR.

Samotnú správu a jej prínos však považujem za nesmierne dôležitý, keďže veľmi presne pomenúva zásadné materiálne, personálne, praktické, ale aj právne problémy, pred ktorými pri výkone ochranného liečenia a detencie stojíme.

Za mimoriadne znepokojujúce považujem zistenie generálneho prokurátora, z ktorého vyplýva, že Slovenská republika napriek svojim medzinárodným záväzkom, nemá komplexnú právnu úpravu výkonu ochranných liečení a dokonca ani štandardné postupy, na základe ktorých by sa ochranné liečenia vykonávali. Ochranné liečenia sa preto často vykonávajú nejednotne, čo môže mať vplyv aj na ich účinnosť.

Zistenia Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú nedostatočných kapacít pre výkon ochranných liečení a materiálno-technického vybavenia, môžem podporiť aj vlastnými zisteniami z výkonu ochranných liečení vo väzenskom prostredí. Sám som preskúmaval prípady, kedy odsúdení z dôvodu nedostatočnej kapacity ochranných liečení nestihli toto liečenie absolvovať počas výkonu trestu a následne naň museli nastúpiť po svojom prepustení. Aj s touto témou plánujem v najbližšej dobe osloviť rezort zdravotníctva.

Plne sa stotožňujem ako s hodnotením Generálnej prokuratúry SR o miere závažnosti zistení, ktoré sú zhrnuté v jej správe, tak aj s potrebou ich akútneho riešenia. Vzhľadom na komplexnosť problematiky detencie a ochranných liečení, si riešenie bude vyžadovať širokú medzirezortnú spoluprácu, pričom som pripravený Generálnej prokuratúre SR v rozsahu svojich kompetencií pomôcť sa zasadiť o zvýšene ľudskoprávnych garancií v Slovenskej republike.