Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová je presvedčená o tom, že niektoré ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov, ako aj Zákona o azyle, sú v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj s viacerými medzinárodnými dohovormi.

Verejná ochrankyňa práv preto z vlastnej iniciatívy podáva návrh na Ústavný súd SR, aby posúdil súlad ustanovení Zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle s Ústavou Slovenskej republiky, s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Napadnuté ustanovenia totiž umožňujú, aby policajné útvary a Migračný úrad MV SR odôvodňovali niektoré svoje rozhodnutia iba skutočnosťou, že „..ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“.

Verejná ochrankyňa práv je presvedčená o tom, že takéto legislatívne riešenie nie je v súlade s požiadavkou o rovnom postavení strán v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy a tiež, že odôvodnenie odkazujúce iba na bezpečnostný záujem SR nie je v súlade s ústavnými garanciami a garanciami, ktoré pre spravodlivé konanie poskytujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neumožňuje totiž dotknutým osobám účinne sa brániť a ani predkladať dôkazy, ktorými by sa dali vyvrátiť  skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia policajných útvarov alebo Migračného úradu MV SR.

Verejná ochrankyňa práv sa na Ústavný súd obráti aj kvôli Zákonu o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová podá na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade niektorých jeho ustanovení s Ústavou SR.