Aktuálny stav rozvodovosti ako aj zvyšujúcej sa  tendencie spolunažívania partnerov bez uzatvorenia manželstva na Slovensku prináša so sebou viacero otázok v súvislosti so zabezpečením výchovy a starostlivosti o maloleté deti.

Aj na verejného ochrancu práv sa obracajú podávatelia, matky, otcovia, samotné deti alebo blízky príbuzní detí, ktorí namietajú vznik rôznych nepriaznivých situácií v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov v prípadoch, keď obidvaja rodičia sú spôsobilí a ochotní sa o maloleté dieťa starať.

Ide najmä o prípady, kedy nie sú súdom zistené žiadne prekážky alebo nedostatky v súvislosti so schopnosťou obidvoch rodičov starať sa o svoje maloleté dieťa a bez reálneho záujmu štátu na obmedzení práv rodiča v konkrétnom prípade.

Napriek skutočnosti, že nejde o prípady porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, na ktoré by sa vzťahovala pôsobnosť verejného ochrancu práv, venuje verejný ochranca práv uvedenej problematike osobitnú pozornosť.

Pri výkone svojej pôsobnosti ako aj v rámci ďalších aktivít verejný ochranca práv a jeho kancelária upriamujú pozornosť na efektívnu ochranu a dodržiavanie práv detí v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Aj preto sa verejný ochranca práv v januári 2010 obrátil listom na Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako aj na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o vyjadrenie sa k možnosti zavedenia inštitútu striedavej výchovy alebo striedavej starostlivosti do slovenského právneho poriadku.