Včera som doručil poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky list, ktorý sa dotýka vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1769). V liste upozornil, že jeden novelizačný bod (bod 3., článok II) je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Rozumiem cieľu predloženého návrhu zákona a podporujem ochranu obyvateľov pred útokmi zo strany iných osôb. Avšak obmedzovať osobnú slobodu v Slovenskej republike, ktorá je právnym štátom, možno len v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky platí, že obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

Citovaný článok Ústavy Slovenskej republiky neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní v prípade, že zadržaná osoba nebola prepustená na slobodu, konať iným spôsobom. Ústava Slovenskej republiky pozná len nasledovný postup: daná osoba musí byť odovzdaná súdu. Súd následne nemôže konať iným spôsobom. Alebo súd rozhodne o väzbe alebo prepustí zadržanú osobu na slobodu.

Ďalší problém, ktorý v návrhu zákona pozorujem je, že neustanovuje lehoty, v ktorých policajt a prokurátor majú konať. Ústava Slovenskej republiky stanovuje orgánom činným v trestnom konaní pri zadržaní osoby pomerne prísne časové intervaly, dokedy môžu obmedzovať zadržanú osobu na osobnej slobode.

Preto som oslovil poslankyne a poslancov Národnej rady SR, aby zvážili vypustenie daného novelizačného bodu z prerokovaného materiálu.