Sloboda. Každý z nás si pod týmto pojmom predstaví niečo iné. Generácia, ktorá zažila obdobie pred novembrom 1989, vníma slobodu inak v porovnaní s mladšou generáciou, keďže v nedávnej minulosti už len taká možnosť, ako vycestovať kamkoľvek do sveta, nebola samozrejmosťou. To, čo sa dnešná mládež, študenti učia už len z učebníc dejepisu, si mnohí z nás zažili na vlastnej koži.

Obdobie neslobody na Slovensku si je potrebné neustále pripomínať. Je našou povinnosťou odovzdávať mladým pravdivé historické fakty, svedectvá ľudí, ktorí trpeli a zomierali len preto, že chceli žiť v slobodnom svete, kde budú ich základné práva a slobody dodržiavané.

Touto cestou sa chcem poďakovať predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa, Jergušovi Sivošovi a riaditeľovi Festivalu slobody, Jánovi Endrődimu za pozvanie a možnosť zúčastniť sa otvorenia už v poradí 13. ročníka Festivalu slobody, ktorým sa odštartoval celý rad aktivít v podobe filmov, výstav, koncertov a diskusií, ktoré otvárajú tieto témy a príbehy a konfrontujú nás s temnou časťou našich dejín. Počas festivalu sa však nezabúda ani na osoby, ktoré nám slobodu vybojovali. Verím, že sú a budú pre nás stále vzorom. Som presvedčený, že sloboda nie je samozrejmosťou a musíme o ňu neustále bojovať. Ako povedal Milan Rastislav Štefánik: „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“