Dnes som informoval poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky o svojom stanovisku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Svoje stanovisko som tlmočil osobne predkladateľovi návrhu zákona Adamovi Lučanskému ešte začiatkom júla 2024.
V Kancelárii verejného ochrancu práv sme podrobili návrh zákona ľudskoprávnej analýze. Návrh zákona sme porovnali s obdobnými zákonmi, ktoré boli prijaté v Maďarsku, v Ruskej federácii a nedávno v Gruzínsku a ktoré tiež posudzoval Súdny dvor Európskej únie, Európsky súd pre ľudské práva ako aj Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia).
Maďarský zákon, ktorý bol v porovnaní so slovenským návrhom zákona menej striktný, neobstál pred Súdnym dvorom Európskej únie. Preto sa obávam, že ak by bola novela schválená, tak napríklad povinnosť registrovať sa ako organizácia, ktorá je príjemcom zahraničnej pomoci, povinnosť zverejňovať zoznam darcov zo zahraničia, alebo sankcia rozpustenia neziskovej organizácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, bude v rozpore s jednou zo základných slobôd, na ktorej je Európska únia postavená – slobodou pohybu kapitálu.
Vo svetle ťažkej ekonomickej situácie na Slovensku a toho, že neziskové organizácie často pomáhajú chudobným a zraniteľným osobám, by slovenská právna úprava mohla mať odradzujúci účinok na účasť darcov zo zahraničia na financovaní napríklad charitatívnych organizácií.
Povinnosť zverejňovať identitu darcov by totiž mohla porušiť ich základné právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov. A vo všeobecnosti by nové povinnosti v slovenskej úprave mohli vytvoriť atmosféru všeobecnej nedôvery voči mimovládnym organizáciám. To by viedlo aj k obmedzeniu práva slobodne sa združovať.
Predkladateľovi návrhu zákona poslancovi Adamovi Lučanskému som ešte v júli 2024 vyjadril názor, že rozumiem cieľu návrhu zákona a to, že cieľom návrhu zákona je odvrátiť financovanie terorizmu či pranie špinavých peňazí. Uviedol som však, že zásah do konkrétneho práva alebo slobody je opodstatnený len v prípade odvracania konkrétneho a reálneho nebezpečia.
Toto nebezpečenstvo nemôže byť uvedené v dôvodovej správe len hypoteticky. Okrem toho, v Slovenskej republike už existujú ochranné mechanizmy proti ilegálnej činnosti právnických osôb.
List poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky