Pre STVR som poskytol vyjadrenie k dňu IDAHOBIT.
Úplné vyjadrenie pripájam nižšie:
1. Sú to už takmer tri roky, od teroristického útoku, pri ktorom zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič. V minulom roku boli dokonca pokusy o útoky na dúhový pochod. Robí štát podľa vás dostatok na to, aby zabraňoval útokom na queer ľudí?
Nemám dostatok poznatkov a ani kompetencie na posúdenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, a špeciálne na hodnotenie činnosti bezpečnostných orgánov v oblasti ochrany queer ľudí. Z môjho laického pohľadu sa však zdá, že polícia a príslušné orgány reagujú adekvátne na každú hrozbu a nemám pocit, že by queer ľuďom poskytovali zníženú ochranu.
2. Homofóbne podtóny a útočné slová sa naďalej objavujú aj v prejavoch politikov. Prečo sú práve queer ľudia častým terčom politických útokov?
Nemám právomoc nad činnosťou politických strán a hnutí, ani nad členmi zákonodarného zboru či výkonnej moci. Vždy, keď sa objavili vyjadrenia znevažujúce menšiny, vyjadril som morálny apel, ktorý komunikujem od začiatku svojho mandátu. Apelujem, aby súčasťou politického boja neboli priame ani nepriame útoky na základné práva a slobody akejkoľvek skupiny obyvateľov Slovenskej republiky.
Áno, politicky môže byť lákavé a možno aj „výnosné“ používať nepekný jazyk voči menšine. Prečo? Pretože v značnej časti spoločnosti ide o nepopulárnu menšinu, a preto útoky na ňu môžu byť ľahkým terčom na získavanie politických bodov. Práve na útoky na tieto „nepopulárne“ menšiny treba byť obzvlášť obozretný a citlivý, pretože slúžia ako lakmusový papierik pre prípadné obmedzovanie práv ďalších menšín a postupne aj ďalších skupín obyvateľstva.
Ak však tento tón a jazyk prevezmú orgány verejnej moci, ktoré disponujú donucovacou právomocou, môže sa stať, že tieto orgány prestanú rešpektovať vládu práva (právny štát), zákonné a ústavné rámce a uchopia moc. Najskôr tieto orgány dokonajú útlak menšiny, no nebude trvať dlho a samotný „strojca tvrdého tónu a jazyka“ sa stane obeťou rozkladu právneho štátu.
3. Mimovládny sektor sa nevyhol trestu od politikov za aktivity v prospech queer komunity. Ako vnímate oklieštenie dotácií pre LGBT+ projekty zo štátnych zdrojov, čo sa dotlko napríklad projektov inPoradňa, Drama Queer festival či Dúhový Pride?
Nemám právomoc nad dotačnými schémami štátu. Hoci právo na dotáciu nie je ľudským právom, rozumiem, že príslušníkov menšiny môže zasiahnuť, ak sa dočítajú, že im nebola poskytnutá dotácia napríklad na ochranu ich základných práv a slobôd. Takáto situácia môže byť vnímaná zraňujúco a môže vyvolať pocit menejcennosti či nedostatočnej podpory ich práv. Opakujem však, že na dotáciu neexistuje právny nárok.
4. V parlamente koalícia predložila návrh na zmenu ústavy, ktorý by obmedzil práva na adopciu pre páry rovnakého pohlavia, či by zakotvil do ústavy dve pohlavia. Ako vnímate túto politickú aktivitu?
Ako verejný ochranca práv nehodnotím politickú aktivitu. Počas svojho dvaapolročného pôsobenia som tak nikdy neurobil a vždy som sa držal platného práva a záväzkov Slovenskej republiky. Podľa mojich vedomostí neexistuje právo na adopciu dieťaťa. Dieťa má právo na rodičovskú starostlivosť, avšak právo budúcich osvojiteľov na osvojenie dieťaťa nie je ľudským právom. Slovenské zákony aj v súčasnosti pracujú s konceptom pohlavia. Návrh Ústavy SR o existencii dvoch pohlaví v tomto smere neprinesie žiadnu zmenu.
5. Ak by novela ústavy v parlamente prešla, predstavovala by nebezpečný precedens pre ľudské práva ako také, keďže sa argumentuje „otázkou národnej identity“?
Nechcem hodnotiť úmysel ústavodarcov.
Súčasťou novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva EÚ pred slovenskými zákonmi, a to v otázkach „ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“. Takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale predstavuje aj precedens, že ak sa vládnej moci nebude páčiť rozsah ľudských práv vyplývajúci z týchto zmlúv, môže jednoducho vyhlásiť, že vybrané časti sa na Slovensku prestanú uplatňovať. To môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu nielen v kultúrno-etických otázkach, ktoré polarizujú spoločnosť, ale aj v oblasti takzvaných „tvrdých“ ľudských práv, ako sú osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo.
6. Môže to podľa Vás zájsť s utláčaním LGBT+ ľudí ešte ďalej, povedzme ako v Maďarsku – obmedzením slobody prejavu? Čo by to v takom prípade mohlo znamenať pre Slovensko?
Nemyslím si, že by parlament alebo vláda prijala takú úpravu, ktorá by z toho, že ľudia budú prejavovať morálno etické názory spravila trestný čin alebo priestupok. Ak by sa tak, stalo, tak to bude cesta k vytváraniu systému morálnej polície. Morálna polícia existuje v štátoch, ktoré sú naviazané na ideológiu alebo náboženstvo. Slovenská republika má v ústave ukotvené, že sa neviaže na ideológiu.
7. Queer ľudia sa obracajú na právne poradne pre diskrimináciu v škole, na pracovisku, ale aj na úradoch či iných inštitúciách. V akom stave je právna ochrana LGBT+ ľudí na Slovensku a čo by sa v tomto ohľade podľa Vás malo riešiť ako prvé?
Je dôležité, aby LGBTI+ ľudia mohli žiť v Slovenskej republike, ktorej orgány verejnej moci, ako pripomína Európsky súd pre ľudské práva, párom rovnakého pohlavia poskytnú adekvátne (právne) uznanie a ochranu ich vzťahu, a zaštítením párov legitimitou posilnia ich inklúziu v spoločnosti a zabránia ďalšej stigmatizácii.
Európsky súd, a ja s ním súhlasím, očakáva, že ak parlament prijme nejakú právnu úpravu, dôjde aj k prevýchovnej funkcii. Nehovorí pritom, že to musí byť manželstvo, ale aby zákon o rodine počítal s tým, že aj osoby rovnakého pohlavia môžu mať plnohodnotný vzťah. Aj bežný národ si povie, že zákon o rodine uznáva zväzok osôb rovnakého pohlavia s nejakými právami. To pnutie by potom malo byť znížené.
8. Podľa vlaňajšej správy Rady EÚ Slovensko porušuje práva transrodových ľudí, napríklad nútenou sterilizáciou aj útokmi. Zmení sa niečo pre transrodové osoby v dohľadnej dobe k lepšiemu, respektíve mohli by orgány EÚ zasiahnuť, aby sa tak nestalo?
Doteraz existovala len judikatúra ESĽP, ktorá jednoznačne odmietla podmieňovanie zmeny zápisu úradných údajov chirurgickou zmenou pohlavia. Od marca tohto roka je k dispozícii aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Ten v polovici marca vydal rozsudok, ktorý posilnil ochranu práv transrodových osôb prostredníctvom ochrany práva na opravu osobných údajov ako práva chráneného právom Únie. Súvisí to s tým, že matrika je štátnou evidenciou o osobnom stave fyzickej osoby a účelom získania a spracovania osobných údajov v matrike je identifikácia danej osoby.
V tomto zmysle je možné záver Súdneho dvora aplikovať aj na postup matričných úradov a Ministerstva vnútra SR a žiadať od nich opravu osobných údajov v nimi vedených registroch. Nakoľko je to krátka doba, zatiaľ neviem vyhodnotiť, do akej miery si štátne inštitúcie tieto závery osvoja. Ide však o novú právnu cestu, ktorú budeme zohľadňovať. Krajiny, ktoré nerešpektujú rozsudky Súdneho dvora EÚ, môže Európska komisia zažalovať, čo môže viesť k vysokým finančným sankciám.