V pondelok, 27. apríla 2026, som predložil Národnej rade Slovenskej republiky mimoriadnu správu, v ktorej upozorňuje na závažné systémové nedostatky v oblasti poplatkov v zdravotníctve. Zistenia podľa neho nasvedčujú porušovaniu základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa čl. 40 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky.
Správa vychádza z prieskumu realizovaného z vlastnej iniciatívy a z podnetov pacientov, ktoré poukazujú na nedostatky právnej úpravy aj jej uplatňovania v praxi.
🔴Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť má svoje limity🔴
Zdôrazňujem, že právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť nie je absolútne a jeho obsah určuje zákonodarca. Zároveň však platí, že zákonodarca je povinný zabezpečiť, aby právna úprava bola zrozumiteľná, predvídateľná a rešpektovala podstatu tohto základného práva.
Ak právna úprava neumožňuje pacientovi rozpoznať, za čo má platiť a za čo nie, ide o problém ochrany základného práva. Právna neistota v tejto oblasti je neprípustná.
Zákonodarca má priebežne reagovať na aplikačné problémy. Ak sa opakovane objavujú situácie, v ktorých nie je jasné, ktoré plnenia sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ide o signál, že právna úprava si vyžaduje zmenu.
🔴Systémový problém, nie jednotlivé pochybenia🔴
Dospel som k záveru, že nejde o ojedinelé zlyhania, ale o systémový problém.
V praxi podľa mňa dochádza k:
➡️nezákonnému prenášaniu nákladov zdravotnej starostlivosti na pacientov,
➡️vzniku finančných bariér prístupu k zdravotnej starostlivosti,
➡️právnej neistote pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj dozorných orgánov.
Podstatným zistením je aj to, že právna úprava nedokáže reagovať na moderné formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. V ambulanciách sa objavujú nové typy služieb a s nimi súvisiacich úhrad, s ktorými zákon nepočíta.
Práve v tomto priestore vzniká takzvaná sivá zóna, ktorá umožňuje rozdielny výklad a vytvára priestor pre spoplatňovanie na hrane zákona. Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný.
Prieskum ukázal, že právna úprava umožňuje dvojaký výklad toho, či konkrétne plnenie patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia ako aj to, že rovnaké alebo obdobné prípady sú správnymi orgánmi posudzované rozdielne.
🔴Dopady na pacientov🔴
Osobitne závažné sú situácie, keď poplatky vedú k obmedzeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti, napríklad odmietnutiu vyšetrenia bez úhrady alebo odkladaniu liečby z finančných dôvodov. Opísaný stav dopadá aj na účinnosť preventívnej zdravotnej starostlivosti.
Problém sa navyše výraznejšie dotýka zraniteľných skupín, ako sú seniori, osoby s nízkym príjmom alebo chronicky chorí pacienti.
Najviac sú zasiahnutí tí, ktorí si to môžu dovoliť najmenej. Prístup k zdravotnej starostlivosti nesmie byť podmienený finančnými možnosťami pacienta.
Prieskum ukázal, že pacienti nedokážu vopred rozpoznať svoje právne postavenie a že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nachádzajú priestor pre „tvorivé“ spoplatňovanie plnení stojacich na hrane zákona.
🔴Odporúčania: jasné pravidlá a účinnejší dozor🔴
Odporúčam najmä:
➡️precizovať právnu úpravu poplatkov v zdravotníctve,
➡️odstrániť právnu neistotu pacientov,
➡️zjednotiť výklad právnej úpravy,
➡️posilniť výkon dozoru.
Zároveň zdôrazňujme, že výber konkrétneho legislatívneho riešenia je vecou zákonodarcu a politického rozhodnutia, no zotrvanie v súčasnom stave nie je z pohľadu ochrany základného práva uspokojivé.
🔴Problémy v kontrole systému🔴
Správa poukazuje aj na nedostatky v kontrolných mechanizmoch:
➡️nedostatočné financovanie a metodické riadenie dozoru,
➡️nejasné rozdelenie kompetencií medzi orgánmi kontroly,
➡️obmedzené možnosti dokazovania neoprávnených poplatkov,
➡️zdĺhavé sankčné konanie a nízka účinnosť sankcií.
Odporúčam posilniť financovanie a metodické riadenie dozoru, jasne vymedziť kompetencie orgánov, zlepšiť ochranu pacientov a zvýšiť účinnosť sankčných mechanizmov.
Zistili sme, že existujúce kontrolné mechanizmy nie sú spôsobilé účinne reagovať na neoprávnené poplatky alebo od ich výberu odrádzať. To už samo osebe naznačuje závažný signál deficitu ochranného mechanizmu, ktorého funkciou je chrániť právo podľa čl. 40 druhej vety Ústavy.
🔴Výzva parlamentu🔴
Vzhľadom na závažnosť zistení som navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky mimoriadnu správu prerokovala na najbližšej schôdzi a prijala opatrenia na odstránenie identifikovaných systémových nedostatkov.
Očakávam, že parlament bude tejto téme venovať náležitú pozornosť. Ide o ochranu základného práva, ktoré sa týka každého občana Slovenskej republiky.
Mimoriadna správa verejného ochrancu práv (pdf, 683 kB)
