Činnosť verejného ochrancu práv považujeme za úspešnú vďaka množstvu ďakovných listov, desiatkam odstránených súdnych prieťahov, odstráneniam nečinnosti orgánov verejnej správy, vďaka urýchleniu rozhodnutí o priznaní dávok sociálnej pomoci, podpory v nezamestnanosti, primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, každej poskytnutej právnej rade, osobnému vypočutiu 4 000 tisíc fyzických osôb a vysokému kreditu v medzinárodnej spolupráci a zahraničnému uznaniu.
Verejný ochranca práv prispel k zlepšeniu právnej úpravy napr. školského zákona, evidencie nezamestnaných, snaží sa o prijatie zákona o bezplatnej právnej pomoci, snaží sa presadiť zlepšenia do trestných kódexov najmä vo veci dĺžky väzby. Najväčší zmysel činnosti verejného ochrancu práv vidíme v bezplatnej službe občanovi, poskytnúť mu pomoc, usmerňovať ho, kde a ako svoje právo môže uplatniť, ako aj v našom podiele na odstraňovaní právnej nevedomosti formou právnej propagandy a osvety.
Pozitívum vidíme v tom, že na verejného ochrancu práv sa s dôverou so svojimi problémami obracia stále viac podávateľov podnetov. K decembru 2004 bolo verejnému ochrancovi práv doručených celkom 5 660 podnetov (z toho v roku 2004 viac ako 2 000). O to viac nás teší, že sa nám darí znižovať deficit medzi doručenými a vybavenými podnetmi, vybavenosť podnetov je dnes 89 % (celkom 5 088 podnetov). Po prvom roku činnosti to bolo 34%.
Veľké pozitívum okrem vybavovania podnetov je aj v nad rámec zákona o verejnom ochrancovi práv a z vlastnej iniciatívy verejného ochrancu práv poskytnutie 8 469 bezplatných právnych rád a usmernení (z toho v roku 2004 takmer 5 500) a to každý pracovný deň v sídle kancelárie v Bratislave a v siedmych regionálnych pôsobiskách po celom Slovensku (v Prešove, Poprade, Žiline, Trenčíne, Banskej Bystrici, Dohňanoch, Veľkom Mederi). Prešovské pôsobisko sa podarilo otvoriť práve v roku 2004.
Celkovo verejný ochranca práv za niečo ako viac 2 a pol roka svojej existencie zistil porušenie základných práv a slobôd v 101 prípadoch. V tomto roku (do decembra 2004) sa verejnému ochrancovi práv podarilo preukázať 76 prípadov porušenia základných práv a slobôd.
Verejný ochranca práv zistil a pomohol odstránil desiatky zbytočných prieťahov, ktoré sú porušením článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, najmä na súdoch, ostatné na obecných úradoch, na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, na správe katastra, v Sociálnej poisťovni i na ministerstve. Ďalej verejný ochranca práv zistil a pomohol odstrániť porušenie práva na vzdelanie podľa článku 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, porušenie slobody pohybu a pobytu podľa článku 23 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie práva na informácie podľa čl. 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej porušenie ústavného princípu zákazu spätnej účinnosti právnych noriem a porušenie ústavného princípu právneho štátu zásady legality.
Negatívom je zvyšujúci sa počet zistených porušení základných práv a slobôd a nízke právne vedomie našich občanov, ktoré je veľkou prekážkou pri uplatňovaní ich práv a slobôd, pozitívum však je, že sa zistené porušenia základných práv a slobôd darí promptne odstraňovať. Negatívum pre našu prácu je to, že Kancelárií verejného ochrancu práv sa stále nepodarilo získať budovu vo vlastníctve štátu a to, že podľa novej právnej úpravy Kancelária verejného ochrancu práv už nebude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, čím sa zasahuje do Ústavou SR daného nezávislého postavenia verejného
Záver:
Vytvorenie inštitútu verejného ochrancu práv bolo jednou z podmienok, ktoré Slovenská republika potrebovala splniť pre svoj vstup do Európskej únie.
Inštitút verejného ochrancu práv a budovanie jeho úradu boli pre Slovenskú republiku výzvou najmä z dôvodu jeho významu v kontexte novej Európy, kde je ochrana základných práv a slobôd považovaná za jednu z najdôležitejších priorít.
Verejný ochranca práv doplnil sústavu orgánov ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Má v systéme ochrany presne vymedzené svoje miesto, kompetencie, prostriedky a spôsoby i formy apelácie k orgánom verejnej správy.
Verejný ochranca práv sa za krátku existenciu inštitútu v Slovenskej republike pevne etabloval do systému mimosúdnej právnej ochrany.
V priebehu dva a pol roka sa v Slovenskej republike podarilo vybudovať funkčnú právnu inštitúciu, ktorá realizuje svoju činnosť bez akéhokoľvek politického zasahovania.