Je Deň slobody tlače. Presne pred rokom som v tento deň upozornila, že ochrane novinárskej práce na Slovensku musíme venovať zvýšenú pozornosť. Je smutným faktom, že situácia sa u nás evidentne dopredu neposúva. Ak sme minulý rok konštatovali, že sme sa v rebríčku slobody tlače prepadli o desať priečok a skončili sme na 27. mieste, dnes sme klesli ešte nižšie a skončili sme až na 35. mieste.
Za prepadom je podľa Reportérov bez hraníc, ktorí rebríček vypracovali, okrem iného situácia vo verejnoprávnom médiu, ale aj vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice.
Musím povedať, že aj informácie o sledovaní novinárov a novinárok ako aj o lustrácii Jána Kuciaka, ktorú vykonal riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície na príkaz jeho vtedajšieho priameho nadriadeného len potvrdzujú, že ochrana novinárskej práce u nás nie je dostatočná. A nezabezpečí ju ani nový tlačový zákon, ktorý je aktuálne na stole a ktorý má za cieľ chrániť skôr politikov a političky ako novinárov a novinárky.
Uvítala by som, keby štát namiesto toho pracoval na zabezpečení prostredia pre novinársku prácu, aby nevznikali obavy toto povolanie vykonávať. Sloboda prejavu a právo na informácie sú predsa jednými zo základných princípov demokracie. Ak sú ohrozené, je ohrozená podstata demokracie.
V spleti týchto negatívnych informácií sa za posledné dni našla aspoň jedna pozitívna pre novinárov a novinárky. Ide o rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa o spise Gorila, pretože majú dôležitú úlohu informovať spoločnosť.
Nič to však nemení na tom, že slobodu tlače musíme v súčasnosti viac chrániť. Štát by mal prijímať také zákony, ktoré poskytnú novinárom a novinárkam viac ochrany a slobody, a nie naopak.