Štvrtého novembra 1950 prijali v Ríme Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento Dohovor (a jeho protokoly) bol záväzný pre Českú a Slovenskú federatívnu republiku a v dôsledku sukcesie v roku 1993 je Dohovor záväzný pre orgány verejnej moci v Slovenskej republike.

Dohovor má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a poskytuje ochranu pre fyzické osoby a právnické osoby v rozsahu interpretácie jednotlivých práv a slobôd Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktorý k Dohovoru pristupuje ako tzv. „žijúcemu inštrumentu“. Ústavný súd Slovenskej republiky k významu Dohovoru a jeho vzťahu k Ústave Slovenskej republiky uviedol: „…výklad dohovorom zaručených práv a slobôd ESĽP je jednou z orientačných smerníc, prostredníctvom ktorých ústavný súd postuluje normatívny obsah súvisiacich práv a slobôd zaručených ústavou.“ (I.ÚS 3/2001) 

Prepájanie týchto dvoch úrovní základných katalógov ľudských práv a slobôd je úlohou aj verejného ochrancu práv, a to pri spracovávaní doručených podnetov i prieskumoch z vlastnej iniciatívy. V roku 2017 bolo konštatované v 177 prípadoch porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou a v 18 prípadoch porušenie dohovoru.