Ako verejná ochrankyňa práv sa spolu s mojím tímom môžem zaoberať len podnetmi, ktoré sa týkajú možného porušenia práv občanov a občianok zo strany orgánov verejnej správy, teda úradov práce, okresných úradov, obcí alebo miest, škôl a podobne.
Je dôležité uviesť, že ombudsmanská sila je mäkká, čo znamená, že dotknutým orgánom nemôžeme napríklad vyrubiť pokutu, ale môžeme navrhnúť prijatie takých opatrení, aby porušenie práv odstránili.Zároveň má však upozorňovanie ombudsmanskej inštitúcie na problémy svoje limity. Paradoxne, v čase núdzového stavu, kedy je možné za účelom potlačenia šírenia vírusu obmedzovať základné práva a slobody vo väčšej miere, sa ombudsmanská inštitúcia na Slovensku nemôže obracať na vládu a je tiež vyňatá spomedzi subjektov, ktoré sa môžu obrátiť na Ústavný súd. Na podanie návrhu na Ústavný súd sú oprávnení len poslanci a poslankyne NR SR, vláda, prezident či prezidentka alebo generálny prokurátor či prokurátorka.V dôsledku toho nie je ombudsmanská inštitúcia spomedzi orgánov verejnej moci reprezentujúcich jej rozdielne zložky oprávnená zasiahnuť do – z hľadiska slobodnej občianskej spoločnosti – osožnej debaty o aktuálnej výnimočnej spoločenskej situácii formalizovanej do preskúmania uznesení vlády ani do podoby konania pred Ústavným súdom. Vnímam to ako paradox, pretože v situácii núdzového stavu, keď sa v rukách vlády koncentruje výkonná moc za účelom zvládnutia pandémie, a to aj obmedzením viacerých základných práv a slobôd je z diskusie a z možností preskúmania rozsahu obmedzenia základných práv a slobôd vylúčená inštitúcia, ktorá je k tomu povolaná v čase „normality“.O ombudsmanských oprávneniach píše aj Tomáš Hubinák vo svojom blogovom príspevku.
(prevzaté zo stránky VOP na Facebooku počas funkčného obdobia Márie Patakyovej)