Dnes sme si pripomenuli Pamätný deň rómskeho holokaustu v Múzeu holokaustu v Seredi. Tak, ako je dôležité pripomínať si hrôzy II. svetovej vojny, v neoddeliteľnom prepojení s nimi je potrebné myslieť aj na všetky obete. Druhý august sa stal ikonickým pre vyjadrenie úcty obetiam rómskeho pôvodu.
„Holocaust“, v gréčtine znamenajúce všetko horí, je tradičným označením pre masovú genocídu Židov, koncipovanú nacistami a uskutočnenú v dobe II. svetovej vojny nacistickým Nemeckom a jeho fašistickými satelitmi. Spolu a súčasne so Židmi boli vraždené aj iné populácie a skupiny ľudí, a to z rôznych dôvodov. Vyvražďovanie Židov je len ťažko oddeliteľné od genocídy iných, skutočných alebo domnelých „nepriateľov Ríše“. Preto sa termín holokaust používa aj v širšom zmysle a oprávnene sa hovorí aj o „rómskom holokauste“.
Pri úvahách o neprávostiach, ktoré sa odohrali v minulosti, a pri ktorých prišli o život milióny ľudí, preto nástojčivo pripomíname, že holokaust nie je ahistorický jav a môže sa opakovať. Je to osobitne naliehavé aj dnes, veď obmedzovanie a porušovanie základných práv a slobôd je v spoločnosti prítomné. Je na nás, aby sme boli vnímaví a vnímavé k nenávistným prejavom či napríklad segregácii vo vzdelávacom procese a odmietli praktiky, ktoré sú voči rómskej menšine diskriminačné. Je v záujme nás všetkých pripomínať si masívne porušovanie ľudských práv počas II. svetovej vojny a uvedomovať si skutočnosť, že k nemu viedli najskôr nenávistné prejavy, segregačné, diskriminačné praktiky a ľahostajnosť väčšiny. Cez pripomínanie vstupujeme do brány poznania, z ktorej vedie cesta k poučeniu sa, spojená s rozpoznávaním javov majúcich rovnaký základ aj v súčasnosti a vnímaním dôležitosti aktívne sa týmto javom brániť.
Ja verím, že budeme mať múdrosť stopy holokaustu v živej histórii dneška rozpoznávať a mať odvahu na ne upozorňovať.
Ma bisteren!

(prevzaté zo stránky VOP na Facebooku počas funkčného obdobia Márie Patakyovej)