Ako verejný ochranca práv neposudzujem otázku rozsahu zdravotnej starostlivosti či rozsahu úhrady liekov. Je to otázka nastavenia zdravotnej politiky štátu, ktorá býva spravidla podmienená rozsahom finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre zdravotníctvo. Rešpektujem aj to, že zrejme nie je v možné vyhovieť všetkým žiadostiam o úhradu liečby a zdravotná poisťovňa musí vziať do úvahy svoje finančné možnosti.
Ak však pacient zažiada poisťovňu o preplatenie lieku, poisťovňa musí dodržiavať formálne a materiálne aspekty konania o žiadosti. Poisťovňa rozhoduje o právach a povinnostiach poistenca. Tie spočívajú v určení, či poistencovi bude z prostriedkov verejného zdravotného poistenia poskytnutá ním požadovaná úhrada. Práve skutočnosť, že na osobitnú úhradu (na rozdiel od úhrady lieku v štandardnom režime) neexistuje právny nárok, podľa môjho názoru, ešte viac umocňuje požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia výsledku posudzovania žiadosti. Pacient musí vedieť prečo mu poisťovňa neschválila liek.
Je to nesmierne dôležité aj s prihliadnutím na to, že často ide o poslednú možnosť pacientov dostať sa k dostupnej liečbe, ktorá im môže zlepšiť kvalitu života, či dokonca život zachrániť. O to dôležitejšie však je, aby odôvodnenie rozptýlilo všetky pochybnosti o riadnom posúdení každej takejto žiadosti a vylúčilo ľubovôľu pri rozhodovaní. Pacient má právo na rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe. Rozhodnutie musí obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.
Aby došlo k naplneniu práva pacientov, právnu analýzu problematiky, ako aj návrh uznesenia som predložil na 45. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Na tomto zasadnutí bol môj návrh podporený a súhlas vyjadril aj zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, za čo mu, aj v mene pacientov, ďakujem.
Rada vlády uznesením odporučila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom svojich oprávnení akcionára zabezpečiť, aby VšZP pri rozhodovaní o právach poistenca dbala na dodržiavanie zákonných požiadaviek rozhodovacieho procesu, nerešpektovanie ktorých môže mať za následok aj porušenie základných práv a slobôd poistencov. Toto považujem za dobrý krok v dodržiavaní práv pacientov. Uplatňovanie zmien v postupoch VšZP budem sledovať a vyhodnocovať.
Tlačová správa k porušeniam ústavného práva
